Ilustračný obrázok: Wikimedia Commons

Rím za svoj vznik a úspešný rozvoj vďačí Romulovi. Bohovia však nepovažovali jeho ľudské dielo za dosť dokonalé pre budúci význam mesta a vnukli Rimanom a senátu, aby za Romulovho nástupcu zvolili Numu Pompilia. Ten potom doplnil, čo Romulus nestihol. Vládol vtedy ešte nedisciplinovanému ľudu, a tak si pomohol náboženstvom a s jeho pomocou zaviedol v krajine mier, pokoj a disciplínu.

Vedel totiž, že náboženstvo je pre úspešný vývoj spoločnosti nevyhnutné, a za dobu svojej vlády dosiahol, že nikde nevládla vyššia úcta k bohom, než v Ríme. Tá potom uľahčovala senátu a vplyvným mužom mesta plnenie svojho poslania, predsavzatí a cieľov. Z časového odstupu sa ukazuje, že sa po určitom čase rímski občania oveľa viac báli porušenia prísahy než zákona, a vo väčšej úcte mali moc božskú ako moc svetskú.

Dôkazom môže byť počínanie Scipia. Keď Hannibal porazil Rimanov pri Kannách, tých zachvátila panika a malomyseľnosť a dokonca uvažovali, či by nemali opustiť Apeninský polostrov a vysťahovať sa na Sicíliu. Keď sa o tom dopočul Scipio, predstúpil pred zhromaždenie ľudu a prinútil ho prisahať na vytasený meč, že nikto z nich neopustí vlasť, keď bude v tiesni. Prísaha bola dodržaná a Hannibal bol porazený.

Dodatok Mariána Moravčíka

V tomto krátkom texte nájdeme veľa poučenia pre dnešnú dobu, aj základné vysvetlenie, prečo sa náš „vyspelý“ Západ nedokáže už desaťročia vymaniť z vleklej globálnej krízy. Dnešný výkvet spoločnosti nemá rešpekt pred zákonmi a ústavou republiky a už vôbec neexistuje nič podobné náboženstvu, voči čomu by mali vyšší rešpekt a v mene čoho by boli schopní spoľahlivo dodržať prísahu.
(Prípadný argument „demokraciou“ alebo „európskymi hodnotami“ sa nedá brať vážne. Hlavne preto, že náboženstvo je univerzálne a univerzálne platné. Nie ako európske hodnoty a demokracia – „ako pre koho“.)

Nejde o to, že by občania mali uznávať určité spoločné božstvo. Ide o to, že by sa mali všetci, vrátane najvyšších štátnych funkcií, podriaďovať nejakému transcendentnému princípu. Toto nie je otázka dobra a zla, ale schopnosti tejto spoločnosti prežiť ako organický celok. Kolektívny západ za posledných 25 rokov úspešne zničil všetky princípy. Ako nám dokladá Machiavelli, ešte nikdy v histórii neexistoval štátny celok, ktorý by takéto niečo prežil.

Starší článok

Kvalitu môže mať len obsah, „inakosť“ nie je kvalita

Novší článok

Sandu je prezidentkou – čeho vlastně


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *