O tom, čo je pozoruhodné na súboji trojice rímskych Horatiovcov a trojice Curiatiovcov z Alba Longy
Rímsky kráľ Tullius a kráľ Alby Mettius rozhodli, že postavia proti sebe po troch mužoch z každej strany, a ktorá trojica zvíťazí, tá rozhodne, či v spore o nadvládu vyhrá Rím, alebo Alba Longa. V súboji padli všetci traja Curiatiovci z Alby, a z rímskych Horatiov prežil jediný. Keď sa triumfálne vrátil do Ríma, prebodol svoju sestru, ktorá oplakávala svojho manžela – jedného z Curiatiovcov. Napriek zásluhám bol Horatius postavený pred súd, ale ten ho nakoniec na otcove prosby oslobodil.
Na tomto príbehu stoja za povšimnutie hneď tri body:
– po prvé – nikdy nemá byť osud národa závislý len na určitej vyčlenenej časti vojska;
– po druhé – ani zásluhy neospravedlňujú zločin;
– po tretie – nikdy neuzatvárajme dohodu na neistých premisách.
Otázka slobody je pre každý národ životne dôležitá, je úplne zásadná a týka sa všetkých. Preto keď Tullius a Mettius dohodu uzatvárali, muselo im byť jasné, že porazená strana sa s viac-menej náhodným výsledkom len ťažko zmieri. A tak sa aj stalo. Albský kráľ sa síce naoko Tulliovi podrobil, ale hneď pri prvej príležitosti sa ho snažil oklamať. Rímsky kráľ síce neskoro, ale predsa uznal, že konal ľahkovážne.
Toľko o prvom bode, o druhých dvoch napíšem trochu viac nabudúce.
Dodatok Mariána Moravčíka
K Machiavelliho trom pozoruhodným bodom by som pridal ešte jeden – dohody sa musia dodržať, aj keď je výsledok iný, ako niektorá strana počítala. Machiavelli tento bod nepridal, lebo v jeho časoch (pred 500 rokmi) to ešte bolo v Európe normálne. Ten, kto by vierolomne porušil dohodu, ten by sa sám vylúčil so slušnej spoločnosti.
Porovnajme to, napríklad, s Minskými dohodami medzi západom a východom Ukrajiny. Podpísať dohodu, ktorú jedna strana nemieni plniť ani deň, a pritom vyžadovať plnenie od druhej strany vo väčšom rozsahu, než bolo dohodnuté, to je dnešná súčasť „európskych hodnôt“. Na Curiatiovcov a Alba Longu si história pamätá dodnes.
Pridaj komentár