O tom, ako by republika alebo vládca mali byť schopní urobiť z núdze cnosť, aby v krajine zachovali pokoj.
Schopní a šikovní muži vo vláde oddávna ovládali toto umenie. Keď sa Rím počas vojny rozhodol, že začne vojakom vyplácať žold zo štátnej pokladnice, bolo to celkom prevratné opatrenie. Dovtedy totiž každý vojak šiel do boja vystrojený za svoje. Senát k tomuto opatreniu donútila nutnosť, lebo inak by Rím nebol schopný úspešne viesť ďalšie vojny. Toto opatrenie však senát prezentoval ľudu ako formu odmeny. Márne sa tribúni snažili ľuďom otvoriť oči a upozorňovali, že toto opatrenie si len vynúti nové dane. Keď senát skutočne musel vyhlásiť nové dane, takticky ich vyrúbil ako „progresívne“ – najvyššie dane dostala šľachta.
A tak z tohto opatrenia vyšiel senát so slávou.
Dodatok Mariána Moravčíka
No pozrime sa. Sociálni demokrati nám predávajú progresívne zdanenie takmer ako svoj vynález a ako výdobytok moderného sociálneho štátu. A tu sa dozvedáme, že už v otrokárskom Ríme to považovali za normálne a bolo to veľmi praktické opatrenie, len mediálne nakašírované tak, aby vyzeralo „populisticky“.
Pridaj komentár