O tom, prečo silné republiky a silné osobnosti nemenia pod vplyvom okolností svoju tvár a vždy si zachovávajú dôstojnosť.

Keď Livius opisoval mimoriadne kvality Camilla, vložil mu do úst túto vetu: „Úrad diktátora mi nezvýšil sebavedomie a vyhnanstvo ho neznížilo.“ Na tomto chcel historik poukázať, že skutočná osobnosť sa podľa okolností nemení, ale zostáva sama sebou, či už ju vlna priazne vynesie na vrchol, alebo naopak zmetie do hlbín. Slabosi sa prejavujú úplne opačne. Keď sa na nich Šťastena usmieva, stávajú sa samoľúbymi, tvrdými voči druhým a pripisujú si prednosti, ktoré nikdy nemali. Keď sa od nich šťastie odvráti, zmenia sa na zbabelcov a podliakov. Pri prvom neúspechu zoberú nohy na ramená a ani sa nepokúsia o obranu.

Tieto charakteristické vlastnosti nevystihujú len ľudí, ale aj republiky. Rímska bola silná. Ani jeden neúspech ju nezlomil a šťastné časy z nej neurobili dúhovú, inak prázdnu bublinu. Hoci porážka pri Kannách bola ťažká a zároveň tretia za sebou, nezrazila ich k zemi a nezačali prosiť Hannibala ani Kartágo o mier. Rimania opovrhli všetky nízke prostriedky a mysleli len na čestnú odvetu. A pretože im chýbali muži, vyzbrojili starcov a otrokov. Ale nezmenila ich ani priazeň osudu – víťazstvo nad Antiochom. Ten Rimanom ešte pred bitkou navrhol mier, ale Scipiove podmienky sa mu zdali neprijateľné a rozhodol sa bojovať. Bitka však skončila v prospech Rimanov a Antiochos sa opäť obrátil na Scipia, aby mu predložil podmienky mieru. Boli rovnaké ako pred bojom a Scipio k tomu dodal: „Porážka Rimanov neuvrhne do malomyseľnosti a po víťazstve sa nestanú spupnými.“

Benátčania sú ich pravým opakom. V šťastných dobách kadekoho a kadečo znevažovali a opájali sa velikášskymi snami o svetovláde. Keď ich šťastie opustilo a pri Vailà ich porazili Francúzi, keď po vzburách aj dobrovoľnom vydaní postrácali svoje mestá v prospech pápeža i španielskeho kráľa, podlízavo u oboch žobrali o zľutovanie. Ich zbabelosť bola dôsledkom nedostatku sebadôvery, zlej organizácie aj správy verejných vecí. Ak je poriadok života a výchova ľudí slabá, jedinci aj celky sú ako trstiny vo vetre, a ak sa náhle dostanú do kritickej situácie, ani nový Hannibal s nimi nič nedokáže.

Dodatok Mariána Moravčíka

Verím, že čitateľ aj bez môjho upozornenia vybadal, že Machiaveliho kritika Benátčanov je veľmi priliehavá k súčasnej progresívnej vláde Európskej únie. „Ako trstiny vo vetre.“

Starší článok

Jevstafjev: hypotézy a nuance

Novší článok

Čínská armáda bez vrchního velení?


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *