O tom, aké je nebezpečné byť poradcom, a čím nezvyklejšiu radu dávame, tým väčšiemu riziku sa vystavujeme.
Niekomu radiť je vždy nevďačné, a ak sa takáto služba poskytuje panovníkom, je to aj nebezpečné. Ľudia totiž všetko posudzujú podľa výsledku. Ak všetko dobre dopadne, dostane síce poradca pochvalu, ale ak je výsledok zlý, celá zodpovednosť padne na jeho hlavu.
Keď sa veľký turecký sultán Selim II. pripravoval na výpravu proti Sýrii a Egyptu, jeden z pašov, ktorého panstvo ležalo na hraniciach s Perziou, mu radil, aby radšej vyrazil proti perzskému vládcovi. Sultán dal na jeho radu a zvíťazil, ale popri tom prišiel o väčšinu vojska, ktoré – podobne ako Rimanov – zdecimoval pustý kraj bez vody, hlad a choroby. Sultán sa veľmi nahneval na zlého radcu a dal ho popraviť.
Iným príkladom bolo, keď bol v Ríme po prvý raz vymenovaný plebejec za konzula počas vojnovej výpravy. Vtedy mu nepriala náhoda a prehral. Keby ho vtedy nebol podporil ľud, ktorý za ním stál, veľmi zle by to dopadlo s tými, ktorí radili, aby sa v Ríme zaviedla táto novinka.
Pozícia poradcov je ťažká, a preto sa buď spreneveria svojmu poslaniu a vyhýbajú sa nepohodlným radám, alebo plnia svoju úlohu čestne so so všetkou energiou, ale potom riskujú svoj úrad, ale často i život. Existuje jediné východisko: radiť umiernene a bez osobného zaujatia, aby adresát nemal pocit, že svoj postoj príliš presadzuje, a v prípade odporu väčšiny tak mohol ľahšie ustúpiť. Vzdáva sa tak síce možnej slávy v prípade triumfu jeho názoru nad ostatnými, ale na zahodenie nie je ani ohlas prejavenej múdrosti, ak panovník ku svojej škode nedá na jeho radu, sláva vtedy nebýva menšia.
Ďalšie možnosti nie sú. Nechať si názor pre seba a prípadne s ním vyrukovať dodatočne, je totiž rovnako nebezpečné, ako ho tvrdohlavo obhajovať. Keď macedónsky kráľ Perzeus utrpel porážku od Paula Aemilia a jeden muž z kráľovskej družiny mu začal vypočítavať chyby, ktorými si sám spečatil osud, Perzeus sa na neho oboril: „Prečo si mi toto všetko nepovedal včas, kým sa tomu dalo zabrániť, ale až teraz, keď je po všetkom? Si zradca!“ A vlastnoručne ho prebodol za to, že mlčal, keď mal prehovoriť, a robil sa múdrym, keď mal držať jazyk za zubami.
Dodatok Mariána Moravčíka
Mnohé z Machiavelliho poučení sa nám zídu v bežnom každodennom živote, hoci my nie sme v postavení vladárov, ani sa o to neusilujeme. O to viac to platí práve o tomto poučení o tom, aké nebezpečné je radiť druhým, najmä ak naše rady nie sú v súlade s presvedčením toho, komu radíme.
No zároveň pripomeniem aj poučenie jednej slovenskej ľudovej múdrosti, ktorá hovorí, že komu niet rady, tomu niet pomoci. Znamená to, že je nebezpečné aj výhradne sa spoliehať len na svoj úsudok a nepočúvať vôbec žiadne rady. Človeku tak môže uniknúť nielen lepšia možnosť, ale aj priazeň priateľov.
