O tom, ako chudoba pozitívne ovplyvnila morálny profil prvých Rimanov.
Skúsenosť z dejín ukazuje, že kým občanov republík okolnosti nútia ku skromnosti, štát sa rozvíja rýchlejšie a úspešne.
Počas prvých štyroch storočí vývoja Ríma žili jeho občania neobyčajne skromne, ba dá sa povedať, že chudobne. Keď napríklad Aequovia obkľúčili Minuciovo vojsko, Rím narýchlo vymenoval Quincia Cincinnata za diktátora, hoci dovtedy žil len na malom hospodárstve (4 jutrá) a obhospodaroval ho vlastnými rukami. Keď Quincius zvíťazil a oslobodil Minuncia, zbavil ho úradu kvôli neschopnosti a vojakom zabránil v delení koristi týmito slovami: „Neprajem si, aby ste sa koriťou obohacovali tam, kde ste sa takmer sami stali korisťou.“ A veliteľom svojej jazdy vymenoval Lucia Tarquinia, ktorý nemal dosť prostriedkov, aby si kúpil koňa a bojoval pešo.
V Ríme sa vtedy chudoba považovala za cnosť a tento prístup sa v Rimanoch vedome pestoval hlavne tým, že do úradov bývali vymenovaní občania výlučne podľa zásluh o štát – bez ohľadu na majetok. Aj ten najchudobnejší mohol vystúpiť na najvyšší spoločenský stupeň, a keď svoju úlohu splnil, skromne sa vrátil späť ku svojej každodennej drine. Rím – kým sa pridŕžal tejto zásady – rozkvital.
Dodatok Mariána Moravčíka
K tomuto Machiavelliho poučeniu by som dodal spresnenie, že tento pozitívny vplyv na charakter spoločnosti nemá ani tak samotná chudoba (lebo napríklad zo svojho okolia poznáme komunity, ktoré žijú v chudobe a nezdá sa, že by vynikali charakterom), ale to, že v spoločnosti nie sú ostré stavovské rozdiely a prísna spoločenská hierarchia. Inými slovami – absencia „papalášizmu“.
Ak sa pozrieme na príklady, ktoré Machiavelli nemohol vidieť, ale my si ich ešte pamätáme, tak presne tento jav fungoval aj pri rýchlom a úspešnom rozvoji štátu v začiatkoch ZSSR. A videli sme fungovať aj presný opak – ako dôraz na konzum, osobný blahobyt a spoločenskú prestíž túto spoločnosť veľmi rýchlo rozložil.
A tu je aj časť koreňov súčasného slovenského marazmu. Spomíname, ako po 89-tom sme si museli „pouťahovať opasky“, no z vyvolených s dobrými kontaktmi sa stala nová „kapitálotvorná vrstva“.
Štát nedokáže mobilizovať svojich občanov na všestranný rozvoj, ak zároveň pestuje rozdelenie na „rovných a rovnejších“.
Pridaj komentár