O tom, ako často v dejinách sa ženy stávali príčinou záhuby štátu.
V meste Ardea vypukla občianska vojna kvôli jednej svadbe. O ruku bohatého dievčaťa sa uchádzali dvaja nápadníci – jeden bol z rodu patricijov, druhý bol plebejec. Poručník dievčaťa ju chcel dať plebejcovi, ale matka bohatému patricijovi. V meste sa vytvorili dva tábory, z ktorých každý stránil inému nápadníkovi. Nakoniec z toho bola krvavá bitka a patricijovia porazili ľud. Ten sa obrátil na pomoc k susedným Volskom, šľachta požiadala o pomoc Rím. Zvíťazili Rimania a po dobytí mesta pobili všetkých vodcov povstania.
Iným príkladom bolo znásilnenie Lukrécie, ktoré stálo korunu rod Tarquiniovcov, a tá istá príčina stála decemvirov vládu. Aristoteles, keď vypočítava príčiny pádu rôznych tyranov, na prvom mieste uvádza urážku, ktorá spočíva v útoku na manželku či dcéru (znásilnenie, zneuctenie, cudzoložstvo) svojich poddaných. Zmienil som sa o tomto už v kapitole o sprisahaniach. Preto by panovníci či vysokí funkcionári republík nemali túto skutočnosť podceňovať a mali by sa snažiť podobným kolíziám predchádzať, aby nedopadli tak nešťastne ako Ardeania, kedy prišli o nezávislosť kvôli povolaniu cudzích vojsk do vlastnej občianskej vojny.
Dodatok Mariána Moravčíka
Toto Machiavelliho poučenie jednak dokladá, že medzi naše tisícky rokov platné (európske) hodnoty patrí úcta k ženám a rytierskosť.
Ale veľmi aktuálny je aj záver. Je skoro jedno, kvôli čomu vypukne občianska vojna. Ak niektorá zo strán si na pomoc prizve zahraničné vojsko (a to aj zvíťazí), nezávislosť je tým takmer naisto stratená. Vidíme to veľmi zreteľne na Ukrajine. Aj keby zvíťazila protiruská aliancia, Ukrajina už nikdy nebude taká nezávislá ako pred Majdanom.
A platí to aj o studenej občianskej vojne na Slovensku. Víťazstvo „protificovskej“ opozície bude automaticky znamenať totálnu poslušnosť vládnucej kliky voči tým, čo ich zo zahraničia podporujú.
Pridaj komentár