Menšie zlo je guľa na nohe otroka

O menšom zle sa píše a hovorí hlavne v súvislosti s voľbami (https://belobog.sk/teoria-mensieho-zla/). Ale všimli ste si, že „menšie zlo“ sa nám vnucuje prakticky všade?

„Dáme vám náš najvýhodnejší paušál s neobmedzenými minútami, alebo radšej drahší bez viazanosti?“
„Na ten zákrok máme najbližší voľný termín o 5 mesiacov, ale keby ste si to hradili ako samoplatca, tak môžete prísť na budúci týždeň v stredu.“

Menšie zlo je obľúbený a osvedčený nástroj manipulátorov. Stačí, keď nám dajú ako druhú možnosť niečo neznesiteľné a vezmeme si to, čo by nám inak ani na um nezišlo prijať. Presne tak sme si masovo nechávali špárať v nose, lebo to bolo lepšie ako „totálny lockdown“. Presne tak akceptujeme všetky nápady „Bruselu“, lebo je to lepšie, ako „čo by s nami urobil Putin“.

Na výber menšieho zla sme programovaní celé generácie, je to osud človeka v podriadenom postavení bez vlastnej cesty, vlastného cieľa a vlastnej vôle. Koľkokrát v rozhovore, keď sa niekto posťažuje na nepriaznivé okolnosti, počujeme: „Ale je to lepšie ako hrdzavým klincom…“ Upokojujeme sa, že veci sú vlastne v najlepšom poriadku, lebo sa nám napokon ušlo to menšie zlo, ktoré by sme si aj tak sami vybrali, keby na to prišlo.

Čo s tým? Ako z tej pasce von?
Revolúcia začína v hlave. Vedieť, čo chceme a čo je v našom záujme. Zbaviť sa tej závislosti na lavírovaní životom od jedného menšieho zla k druhému, ktoré je dnes ale väčšie, než to včerajšie.
Neuvedomujeme si to, ale na hrdinoch nám imponuje práve toto – dokážu si pevne stáť za svojou pravdou a zvody menšieho zla sú na nich neúčinné. Juro Jánošík, z našej najznámejšej legendy, neurobil vlastne žiadny konkrétny čin hodný nasledovania… Ale ten postoj – nevybral si menšie zlo. Ešte extrémnejším, nám blízkym príkladom, je Ján Hus.

No v bežnom živote to môže byť aj oveľa jednoduchšie. Keď sa snažíme sami riadiť svoj život, s voľbou menšieho zla sa stretávame čoraz menej. A keď aj, tak pre nás prestáva byť relevantná.
Včera som bol v jednom nemenovanom reťazci kúpiť melón. Pani pri pokladni sa ma pýta: „Máte našu aplikáciu?“
„Nemám.“
„Lebo zľava na melón je len s našou aplikáciou. Chcete ho aj tak?“
„Jasné!“ – a myslím si – „Veď si chcem kúpiť melón a nie zľavu.“
Hrajte sa so svojou aplikáciou, mne je to jedno, hrám iné hry. Vybral som si najlepší melón, aký som v predajni našiel. Za tie roky som sa naučil, ako znie dobrý melón, keď naň z rôznych strán poklopem. Nevyberám si podľa ceny, vlastne som si cenu ani nevšímal a vôbec som nevedel, že za nejakých podmienok je zľava.

Na záver jedno (celoživotné) tajomstvo. Čakanie na voľbu, v ktorej jedna z možností bude „dobro“, je čakaním na Godota. Tie dobré alternatívy nechodia za človekom v sprievode nejakého väčšieho či menšieho zla. Dobrú alternatívu si treba vybrať s predstihom pred všetkými ďalšími voľbami a cieľavedome za ňou ísť.
Je to ťažké, ale o tom je život.