Moja obľúbená od: Karla Jenkinsa

Pre mňa skladba Adiemus od Karla Jenkinsa nepotrebuje slová, len otvorené ucho a pokojné sústredenie. Znie, akoby sa z jemných sfér oslavnej modlitby anjelských chórov pomaly znášala k zemi premieňajúc sa na hudbu.

Osobne sa mi veľmi páči, že aj hlas tu je nástrojom splývajúcim s hudbou. Keby bola táto hymnická skladba spievaná v bežnom jazyku, môj mozog by automaticky hľadal významy a odvádzal ma od samotnej hudby. Takto ma necháva plynúť len v jednom prúde, bez potreby prekladu.

Veľmi rada píšem pri hudbe. Niekedy si vyberiem skladbu a niekedy je to náhodný výber. A práve
vďaka náhodnému výberu som sa dostala ku skladbe Karla Jenkinsa „Palladio“, ktorá ostane už
navždy spätá s jedným zimným sviatočným podvečerom a zamyslením, ktoré som vtedy písala.
Zamyslenie malo názov „Objatie Boha“ a ja som vďaka „Palladiu“ znova prežívala neopakovateľné
chvíle, keď som dostala odpovede na moje najmä nevypovedané otázky, pocítila pokoj v duši a našla
zmysel života…

Táto skladba bola mojim horúcim kandidátom už pri predošlých témach, napríklad pri minimalizme. Veď hľa – veľký zbor s orchestrom a spieva sa vlastne len jedno slovo. Aká sila dokáže prúdiť z tichej hudby a tichého hlasu. Nie sú to vlny decibelov, ktoré by nám v hlave zastavili všetok pohyb, naopak, tá sila je v súlade. Rezonancia je to kúzlo, ktorým sa hudba zosúladí s vnútorným hlasom a sila už nejde zvonku.

Benedictus je časť z diela „The Armed Man“, ktorú Karl Jenkins poňal ako „Omšu za mier“. Symbolicky bude znieť práve 22. 6. 2025 vo Warwicku, spolu s dielami Stravinského a Prokofjeva a verím, že jej odkaz bude rezonovať v mnohých mysliach naprieč (starou dobrou) Európou.