Moris Pocchišvili: Balada o pešiakovi

Časová tieseň už je chronická,
stále sa ponáhľame.
Figúrku stratíš pre ťah nesprávny.
Najmenšia z figúrok je pešiak,
je takmer bez ceny.
A vari pešiak
pozná sny?

No stará pieseň hlása,
čata s ňou na smrť kráčala:
„Zbožňuje vojak kráľovnú,
no v boji padá
za kráľa!“

Výborný začiatok,
zaujímavý gambit,
no partiu už dohrali,
čert ju vzal!
Symbolom rovnosti
v škatuli spolu ležia
kráľovná, vojak, kráľ.

A v smutnej piesni
malo by vari znieť:
„Ktože to verí len,
že sa pod striešku
zmestí aj nádej,
aj hnev,
aj pravda,
aj lož,
aj tajný sen!“

Na šachovnici čože ostalo
z dávnych čias?
Žiaľ nášho pešiačika
a nič viac!

(preložil Miloš Krno)