Obrázok od Wolfgang_Hasselmann z Pixabay
Na okennej rímse zostalo len havranie pierko zmoknuté a opustené ako súcit pier Za chladného večera v spoločnosti vlkov vydláždenou ulicou cupitá si malá skromná budúcnosť V jej očiach vidím domy horiace a popolavé ako tvoja duša po víne zmietam sa v kŕči mokré stopy bosých nôh zbrázdili mi hruď naveky bol som na ceste do raja prv než zašlo slnko Pamätáš si tie zlé veci obtiahnuté pichľavým drôtom kvapky krvi stekajú mi do otvorených dlaní Tiene nás dostihli tak už nie sme sami a pierka tušom pokryté rozídu sa v mieri Tak ako rozišli sa naše cesty pred priepasťou mŕtvych snov prší snáď už celú noc a možno budem prosiť o milosť Peter Urban
Pridaj komentár