Ilustračný obrázok: Gerd Altmann

Svedomia sa dávno nikto nepýta –
Akoby ho bolo porantalo
Medzičasom zvráskavela Lolita
Jednooký slepým stal sa kráľom 


Otupené svedomie už nehryzie – 
Akoby si vylámalo zuby
Netopiere poletujú po izbe
Na večierku ráno chruňo trúbi

Nové duše čoby boli z kameňa
Výčitky v nás balvan neprivalí
Had sa zvlieka – starú kožu obmieňa
Svedomie si sedem slivák balí 

Ľudkovia sú zahľadení do seba
Na koniec si nosa nedovidia
Nemyslieť je každodenná potreba
Rozletu sa pristrihujú krídla

Erínye nechcú abo nemôžu
Trpela len Duša Orestova 
Prú sa supy o kosti aj o kožu
Do ulity človiečik sa schová

So svedomím sa dnes nikto nemazná
Neprebúdza hriešnych pri spovedi
Kajaj sa – a budú ťa mať za blázna
Vedia o tom svoje darmojedi

D r a g o      21042021
Starší článok

Nikdy nie si sama…

Novší článok

Šťastie…


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *