O „vedeckej žurnalistike“, kognitívnom chaose a perspektíve druhu Homo sapiens

Nie je to tak dávno, čo som v nemenovanom denníku čítal komentár akéhosi múdreho filozofa o vážnej téme, ktorou je klimatická zmena. Ku všetkej úcte niektorí ľudia sú schopní vyjadrovať sa k akémukoľvek problému.
Ja osobne som za profesionalizmus a preto si myslím, že redakcia by mohla na prezentáciu tohto vedeckého problému, ktorý je už aj tak nadmieru spolitizovaný, dať príležitosť kvalifikovanejším autorom.
Na druhej strane po tom, čo niektoré masmédiá celého bohatého sveta porobili počas Covidu je absolútne zbytočné očakávať, že budú písať a hovoriť čokoľvek zmysluplné o oveľa zložitejšom – a oveľa vážnejšom – probléme, akým je zmena klímy. Chlapci a dievčatá z redakcie mnohých médií, čo vo februári 2020 netušili čo je to mRNA, vírus alebo pandémia, sa behom niekoľkých týždňov stali kovanými virológmi, epidemiológmi, imunológmi – a hlavne cenzormi bez najmenšieho zaváhania a masovo.

Identifikujem sa s názorom, že mnohé masmédiá sú predovšetkým podnikateľské subjekty, v ktorých ide o peniaze „až na prvom mieste“. Budú teda o čomkoľvek písať presne to, čo od nich budú chcieť ich sponzori. Zjavne nie je problém vydávať často firemnú propagandu za vedu, stačí reklamné slogany zabaliť do jazyka vedy. Ospravedlňujem sa ak sa mýlim. Tak vnímam daň za populizmus a túžbu po bezbrehých a rýchlych ziskoch.

Veľmi ma zaujalo stanovisko môjho priateľa analytika globálnych trendov, ktorý mi napísal:
„Existuje takzvaný Fermiho paradox veľkého ticha – napriek veľkej snahe sme nezaznamenali prejavy inteligentného života vo vesmíre, hoci matematicky vieme vypočítať, že by tam niekde mal byť. Možný výklad je taký, že inteligentný život vo vesmíre vzniká pomerne často, ale vždy sám seba extrémne rýchlo zničí.
Pozrime sa na náš vlastný druh – pred z vesmírneho pohľadu kratučkým okamihom – pred 200 rokmi nás bola 1 miliarda, väčšina ľudí boli roľníci a najrýchlejší dopravný prostriedok bol kôň. Peniaze boli zlato a striebro. Keby do roku 1824 hupol Európan, ktorý žil v roku 1000 alebo povedzme okolo začiatku nášho letopočtu, celkom by chápal svet, v ktorom sa ocitol. O 50 rokov neskôr (cca 1860) tu už boli prvé vlaky, peniaze boli zlato a striebro o 100 rokov (cca 1910) neskôr automobily, telefóny a začiatky celoplošnej elektrifikácie, peniaze boli papiere, ale kryté zlatom a striebrom.
O 150 rokov (cca 1960) masová letecká doprava, televízory, prvé vesmírne rakety, peniaze boli papierové no a dnes je nás 8 miliárd, všetko sa riadi cez internet, mobilná komunikácia, bezprecedentný masový blahobyt. Pri masovom blahobyte stále hovorím o Európe – Afrika ho nespoznala a predpokladám, že ani nikdy nespozná.
Keby človek z roku 1000 hupol do nášho sveta, bol by to pre neho svet zázrakov a vôbec by mu nerozumel.“
Toľko stanovisko.

A čo nás čaká netušíme – len vieme, že tempo inovácií je šialené. Čo s nami urobí umelá inteligencia? Čo ďalšie pokusy s genetickými preparátmi? Mám obavy, že prakticky nikto nie je na budúcnosť kognitívne pripravený. Ani vedci a “odborníci” ani mnohí redaktori médií, a zákonite ani mnohí politici.
Skrátka žijeme v zaujímavej dobe. Prof. Ladislav Kováč to údajne prirovnal k veľkolepému ohňostroju na konci evolúcie ľudského druhu v knihe Konec lidské evoluce, 2017.

Dušan Piršel

Dnešok svet zázrakov? Pred 250 rokmi ktorýsi cestovateľ po Severnej Amerike zobral niekoľko pôvodných Indiánov na exkurziu (a ako živé exponáty) do Londýna. Neprežili v našom „svete zázrakov“ ani rok. Dnes by to bolo ešte horšie.