Ľudovít Fulla – Kĺzajúci sa chlapci, 1945,
Slovenská národná galéria, SNG, KD 224,
https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.KD_224
Snívalo sa mi detstvo dávno vypršané,
svetielkovali mi krásne obrázky.
Chvíľku zima, letia s nami sane,
potom strniská, jak šli sme po klásky.
A zas jarné slnko hompáľa sa
nad stráňou, kde husi pasieme.
Je tam s nami Anča dlhovlasá,
ktorú ľúbim. Ba nie, ani za svet nie!
Snívaný film letí ako rieka
a zrazu sa, škoda, rozkmasol.
Prázdne ráno. Ťažko sa mi zrieka
sna, čo je mi často chlieb a soľ.
Domov, detstvo, biele brušká belíc
dávno splavili sa po Váhu.
Koľko zostalo nás aspoň troška smelých
chalanov, čo majú odvahu
vydriapať sa na najvyšší topoľ,
za priateľa biť sa ako za brata?
Kto z nás kabát detstva nerozopol,
neskryl zato, že je na ňom záplata?
svetielkovali mi krásne obrázky.
Chvíľku zima, letia s nami sane,
potom strniská, jak šli sme po klásky.
A zas jarné slnko hompáľa sa
nad stráňou, kde husi pasieme.
Je tam s nami Anča dlhovlasá,
ktorú ľúbim. Ba nie, ani za svet nie!
Snívaný film letí ako rieka
a zrazu sa, škoda, rozkmasol.
Prázdne ráno. Ťažko sa mi zrieka
sna, čo je mi často chlieb a soľ.
Domov, detstvo, biele brušká belíc
dávno splavili sa po Váhu.
Koľko zostalo nás aspoň troška smelých
chalanov, čo majú odvahu
vydriapať sa na najvyšší topoľ,
za priateľa biť sa ako za brata?
Kto z nás kabát detstva nerozopol,
neskryl zato, že je na ňom záplata?
Pridaj komentár