Ilustračný obrázok – archív Pavla Janíka

PAVOL JANÍK NAČO SÚ NÁM RODIČIA Ráno odchádzajú takmer naraz. Zostáva po nich neporiadok v hlave. Treba vyvetrať. Dôležitých vecí sa zmocňuje dušetrasenie. Sú preč, a predsa s akou istou sedia na svojich miestach v prázdnom byte. Nevedia nič o tom, že ľúbime, že ľúbime väčšmi ako oni a celkom inak, ba práve, že ľúbime napriek nim. Preto im do očí vravievame nepravdy. Aj oni sú len ľudia, a my ich raz sklameme, presne v tom okamihu, keď oni nás. (Z knihy Nezaručené správy, 1981)

Pridaj komentár