Ilustračný obrázok: Pixabay
Jazierko dlie si pod hladinou Na brehu driemu kamene Vonia noc dúškou materinou Na lov sa sova vyberie Usína tráva, mlčia stromy Oblakmi vánok ševelí Netopier ticho neprelomí Drieme les v nočnej košeli Priložím raždia – vatra vzbĺkne Potom sa zase utíši Naucho zdá sa všetko mĺkve Tá sova striehne na myši Nechám sa láskať od Prírody Splývajú Duše spriaznené Po zašlom dni sa nový zrodí Žblnkajú božské pramene Spomína tulák pod hviezdami Čo bolo, už sa nevráti Vesmírna sila Dušu mámi Dáva nás Život do laty Príroda je náš Oltár Boží A Zem je naša rodná Mať Každý raz do nej kosti zloží Potomstvo bude plody žať D r a g o 18052020
Pridaj komentár