Zvír sa, more – zvír svoje končisté borovice, vyšpľachni svoje veľké borovice na naše skaly, vrhni svoju zeleň na nás, zaplav nás svojimi jedľovými hlbinami.

Nech žiadna nádej nepotopí mi do myšlienok zmätených obrazy orla, antilopy, už od prírody nie som z nich.

Keď zhovárali sme sa dnešnej noci, dal si mi, drahý, poznať gestom, tvárou, že všetky moje slová sú ti málo, a chcela som ti srdce do rúk vložiť.