Severný apríl
Ó hlava, opantaná hudbou, nikdy ani chvíľa ticha –
vietor v komíne, vietor, ktorým sa okenice trasú,
hebký, antifonický hovor rozvodneného potoka,
nikdy ani chvíľa ticha;
dych dažďa na skle a v ríne zvuk jeho hlasu.
Kde ťa uložiť k spánku, aby ti vtáky dali pokoj?
Kde ťa uložiť – kde by žaby stíchli v močiari?
Padá srieň z konára a konár hore vzdychne,
nikdy ani chvíľa ticha.
Apríl sa nad nami tak neľútostne zamarí.
Ó apríl, plný drene, plný dychu, zľutuj sa nad nami!
Bledí, keď zima ako kameň sa odvalila,
vynárame sa ako žltá tráva.
Daj chvíľu ticha, dosť, zľutuj sa nad nami,
kým závrat pominie, kým do žíl zeleň vpláva.
(preložili Ján Buzassy a Zuzana Bothová)
Ó hlava, opantaná hudbou, nikdy ani chvíľa ticha –
vietor v komíne, vietor, ktorým sa okenice trasú,
hebký, antifonický hovor rozvodneného potoka,
nikdy ani chvíľa ticha;
dych dažďa na skle a v ríne zvuk jeho hlasu.
Kde ťa uložiť k spánku, aby ti vtáky dali pokoj?
Kde ťa uložiť – kde by žaby stíchli v močiari?
Padá srieň z konára a konár hore vzdychne,
nikdy ani chvíľa ticha.
Apríl sa nad nami tak neľútostne zamarí.
Ó apríl, plný drene, plný dychu, zľutuj sa nad nami!
Bledí, keď zima ako kameň sa odvalila,
vynárame sa ako žltá tráva.
Daj chvíľu ticha, dosť, zľutuj sa nad nami,
kým závrat pominie, kým do žíl zeleň vpláva.
(preložili Ján Buzassy a Zuzana Bothová)
Pridaj komentár