Dobre je múdremu mužovi, ničoho sa nebojí.
Trpí, aby k väčšej sláve priviedol svoje
meno, slávu svojho rodu utrpením povznáša,
sám rod si jeho meno po rokoch uctieva,
do náhrobku kreše epitetá a metafory.
Potomci sú vďační, majú v úcte zakladateľa
rodu, hej, bez neho by boli neznámi ľudkovia.
Nech je prekliate toto storočie, ak ešte stále
nepochopilo, že sú márne všetky vznešené rody,
a nech je prekliate pokolenie, bažiace po sláve,
bonmote a zvučnosti mena, zakrývajúceho slabosť
dengľavého a odporného predka, drzého uzurpátora,
ktorý gniavil ostatných, aby jeho meno vyniklo,
a nech sú prekliate všetky teórie, budiace
v ľuďoch tupé vášne, nútiace robiť obrady s menami.
Dokedy budeme moriť naše slabé mozgy dvadsaťročným
vzdelávaním, ktoré ústí do oslavy starých mien?!
Kto ešte pochybuje, že svoju nulu nezväčší titulom?
Najväčší predkovia umreli bez mena.
Sláva chudobnému človeku, čo išiel
na boha s palicou.
Trpí, aby k väčšej sláve priviedol svoje
meno, slávu svojho rodu utrpením povznáša,
sám rod si jeho meno po rokoch uctieva,
do náhrobku kreše epitetá a metafory.
Potomci sú vďační, majú v úcte zakladateľa
rodu, hej, bez neho by boli neznámi ľudkovia.
Nech je prekliate toto storočie, ak ešte stále
nepochopilo, že sú márne všetky vznešené rody,
a nech je prekliate pokolenie, bažiace po sláve,
bonmote a zvučnosti mena, zakrývajúceho slabosť
dengľavého a odporného predka, drzého uzurpátora,
ktorý gniavil ostatných, aby jeho meno vyniklo,
a nech sú prekliate všetky teórie, budiace
v ľuďoch tupé vášne, nútiace robiť obrady s menami.
Dokedy budeme moriť naše slabé mozgy dvadsaťročným
vzdelávaním, ktoré ústí do oslavy starých mien?!
Kto ešte pochybuje, že svoju nulu nezväčší titulom?
Najväčší predkovia umreli bez mena.
Sláva chudobnému človeku, čo išiel
na boha s palicou.
Pridaj komentár