Rým hláska nad inou Tvár nad vodnou hladinou Vždy sú pekné tie rýmy ktoré rieka riekne
Skalpel, ktorým robí Janík svoje vivisekcie na posvätných kravách úradníckej epochy, to je jeho ironické cítenie jazyka.
Kedyže pravdu hovoríme, povedz nám, darca života. Všetko je sen. My iba spíme a raz sa zo sna prebudíme. Pravda sa pravdou iba zdá.
Ak je luna ozaj taká jasná, prečo hviezdam zmizla za mrakmi? Ak si, milá, ozaj taká krásna, prečo nie si medzi junákmi?
Z myšlienky na smrť po chrbte mi nejde mráz – Dušu, čo mám, som si len vypožičal a vrátiť pôjdem ju, keď uplynie môj čas.
Všetko nás skrátka vedie k tomu vývodu, za ktorý nepovie mi tento národ „merci“ – pomoci nieto tomu národu
Sen je ako čaro a kto sa chce naučiť čarovať, musí osedlať a skrotiť sen.
