Napísal básnik básničku, jak jeden vrabec zrno zobal. Lež mala vám tá básnička, vraj vycicaná z malíčka – atmosferický obal.
Zacnelo sa mi po šípovom kríku na druhej strane zemegule – v stráni, keď roztváral sa v rose na svitaní vo vetríku kvetenstvom uhrančivých ruží planých.
Koho sa spýtať mám, čo moje dieťa robí, keď chýry prichodia: hromadné kopú hroby…
Báseň Jána Kostru, aktuálnejšia ako pred viac ako polstoročím, za života tohto národného umelca.
