Na peršoho mája, nemala ja mája, bo ja še zo svojim frajirom hnevala.
Prečo si ma vyvolala z krčmy von, keď som sedel s kamarátmi za stolom?
Povedz že mi, moja milá, povedz, de ty zajtrá na trávičku pôjdeš.
Tri rôčky som vojenčinu slúžiu, ale neviem, čo som si vyslúžiu, ešte troje manébre vyslúžim, prídem domov, potom sa ožením.
Chlapci naši, smutnie časy nastali, keď nás všetkých na tú vojnu zobrali. Aj tí naši rodičovia plakali, že nás darmo dvadsať rôčkov chovali.
Sušedovo še hnivaju, nemožu dac rady, že ja chodzim na jich hrušky večar do zahrady.
Už ťa nechám dobré bydlo, už odložím cedidlo, zložím baltu i sekanec, smrť ma vedie na tanec.
Moja milá neverí, že ja idem do vojny, ale ona uverí, keď ma vidí na koni.
