Neryl si mečom, brat môj. Iba pluhom. A to je príliš málo. Pre tento svet, kde hranica je brázdou po meči i po pluhu.
Padaným lístím zľahučka pohlaďte svojho syna, čo maľoval vám zore na štíty, chválieval vás i o pomoc vás prosil.
Položiť na stôl presné ako chlieb alebo voda. Alebo medzi dva prsty soli. To je báseň.
Zajedno s nimi, menší bratia zvierat. Vedia ešte, čo my už nevieme. Len priezračnú a čistú vodu pijú, smeť odfúknu a vyvrhujú špinu.
Zajedno s nimi, menší bratia zvierat. Vedia ešte, čo my už nevieme. Len priezračnú a čistú vodu pijú, smeť odfúknu a vyvrhujú špinu.
