Solitudo

Sergejovi Jeseninovi

Večer dobrý, Sergej Alexandrič! 

Vy ste tam, a ja som ešte tu.

V dobách rôznych sviece naše zažli –

Šliapali sme jednu planétu.


Ani pre Vás, ale ani pre mňa

Život nebol len veselý bál.

Boli chvíľky svetla, boli temná…

V niečom som sa Vám aj podobal. 

 

Detstva časy – polia, lúky, mama…

V bytí mojom tiež nechali sled.

Psík dvorový – veď aj to sa stáva –

Nechal detskú dušu osamieť. 

 

Vy ste mali kabackuju Moskvu –

Ja som naše krčmy vymetal.

Duchom vínnym zaháňal som tosku,

V krčmách býval nevolený kráľ. 

 

Duša moja je jak holé vtáča.

Vám Širaz, mne Hellas blízka je.

Ja s Athénou Vesmírom sa vznášam,

Vám zas učarila Šagane. 

 

Tak ako Vás lákajú ma knihy

(Internet – ten žerie básnika – 

Raz v ňom ideš hota a raz čihi)

Bližšia je mi teda klasika. 

 

V nej viem s vami splynúť v plnej kráse –

S jarabinou, láskou, brezami.

V snoch vídam Vás často na Parnase –

Nektár Múz mi nie je neznámy. 

 

Prepáčte, že leziem Vám do Duše

(Ani Vysockij to nemal rád)

Vlažia ma však verše vaše skvúce,

S Vami túžim jednu lýru hrať. 

 

Viac než po dva roky za Váš jeden

Sudičky mi dali do vena.

Keby človek dopredu tak vedel

Z ktorého sa napiť prameňa… 

 

Podľa rokov som Vám takmer dedom.

Pre Večnosť však čo to znamená?

Na nebi nám obom Mesiac bledol

Sajúc verše hviezdam z vemena.  

 

Cesta barda nie je nikdy priama –

Neraz musí Duša osamieť –

Zužuje sa Žitia panoráma –

Do Mandaly vložený je svet. 

 

Milý Sergej! (Môžete mi tykať…)

Vraj tam Hore Duše splývajú. 

Ctí si Vás tu dole Drago Mika

A máva z Vás hlavu boľavú. 

 

Svetu „Vale!“ dali ste bez slova,

Bez stisku rúk a v rozkvete liet.

Duší stret pred svetom Irij schová…

Raz snáď spolu vrátime sa späť…  

 

……………………………………………………….

Moskva kabackaja – Moskva krčmová,
názov jednej Jeseninovej zbierky básní 
 
Irij, tiež Virij – u starých východných Slovanov 
bájná teplá krajina, kam na zimu odlietajú vtáky,
ponímaná ako zasvätie, Raj. 

D r a g o      28112011