Spev umierajúcej víly

Je príjemné vidieť
maličkú zadýchanú rusalku
vychádzať z lesa
a striedkou bieleho chleba
usilovne zotierať
zákon zemskej príťažlivosti.
…
Bohovia, to je vaša zlomyseľnosť,
že sme smrteľní.
No my vás za to zasiahneme
otrávenými šípmi smútku.
Luk je naporúdzi.

Velimir Chlebnikov (zo zbierky Samostrel lásky)

PS: Na pamiatku sotva zrodenej divy – Patrície Janečkovej