Šťastnú cestu a do videnia v lepšom svete

Len nedávno, vari ani nie pred 20 rokmi, sa v tlači písalo o konci dejín a o tom, že žijeme v najlepšom možnom svete. Dnes si takýto nezmysel netrúfne napísať už nikto. Čo sa to stalo s našim svetom?

Môj priateľ, docent klinickej biochémie, mi poslal krásny obrázok s veľkou otázkou (ilustračné foto). Usmial som sa, ale napadlo ma, že sám by som sa vybral také nástupište hľadať.

MUDr. Juraj Mesík, známy to analytik globálnych trendov mi napísal, že správna otázka by bola „ktorý vlak” tam smeruje. Lebo tým nástupišťom, z ktorého štartujeme, je život každého z nás. A dôležité je vybrať si správnu trasu.
 
Zároveň ma upozornil na knihu, ktorú napísal Dušan Ondrušek a volá sa „Počasie je take, aké si spravíte”. No a podobne je to aj so svetom, v ktorom sa väčšina z nás rozhodne žiť. Niekto si napríklad vyberie vlak do ligotavého sveta vysokých zárobkov a vysokej spotreby, niekto iný – vlak smerujúci do sveta investujúceho energiu a čas do lepších vzťahov medzi ľuďmi a do ochrany prostredia, v ktorom žijeme.
 
My sme si v našom Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave vybrali cestu pomáhať trpiacim ľuďom. Našim cieľom je pretransformovať beznádej na nádej a ponúknuť pozitívnu víziu našim žiakom a klientom.
 
Problém vidím v tom, že tie ligotavé vlaky nadspotreby majú oveľa lepšiu reklamu, sú luxusnejšie, je ich viac, idú rýchlejšie. Skrátka, čo sa týka ľudstva, nie som optimista. Ale ako jednotlivci zatiaľ máme možnosť voliť si zmysluplnú cestu.

Tak veľmi mi chýba obdobie rozkvetu, osvietenstva, poznania a ľudského umu. Vstupujeme do neznámej budúcnosti, ale stále sme ešte tu, a kým sme posadnutí životom, zostáva nádej.
John Lennon

Aj preto som presvedčený, že je potrebné nasadzovať všetky svoje sily do boja proti smrtiacej pandémii beznádeje, ktorá sa hrozivo šírila vo svete a neprestáva sa šíriť ani dnes.

Dušan Piršel

Odvahu.
Prečo? Môže sa stať, že pri hľadaní toho správneho vlaku zistíme, že do toho lepšieho sveta zatiaľ nevedie žiadna trať. Niekto „od železnice“ nám možno povie, že trať už bola postavená dosť ďaleko, dokonca niekoľkokrát, ale potom sa zo záhadných dôvodov vždy okľukou vrátila a napojila na staré dráhy. Vlaky po tej trati už nejazdia, ani to nemá význam.

Odvahu, lebo možno budeme musieť začať od základov a vytýčiť si vlastnú trať.