Štefan Žáry: Už iba básnik

V dobe panelákov,
montovaných stavieb –
už iba básnik je verný tehle.

Bielou rukou obradne miesi hlinu,
vkladá do formy
a páli.

Tehla ku tehle –
a rastú malé obytné domy
i katedrály.

Možno je smiešny svojou dôkladnosťou
a primitivitou:
že si v zobáku vyrába maltu,
že spája slinou,
opovrhujúc nitom.

Ale veta vždy bude zo slov –
a slová sú ako tehly
zohrievajúce preziabnuté srdce
i ruky, ktoré skrehli.