Súd potvrdil – Denník N a SME úmyselne dezinformujú

V súvislosti s trestným stíhaním Daniela Bombica sa denníky SME a Denník N súdnou cestou domohli práva označovať ho výrazmi „extrémista“, „neonacista“ a „antisemita“. Daniel Bombic, keďže je obvinený, ale ešte právoplatne neodsúdený, z trestných činov, ktoré charakterizujú predmetné slová, požiadal súd o vydanie predbežného opatrenia, aby dané denníky rešpektovali jeho prezumpciu neviny a zdržali sa používania týchto výrazov. Dané denníky však súd presvedčili argumentáciou, že tieto výrazy používajú ako hodnotiace súdy, na ktoré majú právo, a nie ako objektívne informácie (fakty).

Vo svojich textoch venovaných Danielovi Bombicovi, však obidva denníky používali predmetné slová ako trvalé prívlastky, nikde neuvádzali, že ide o hodnotiaci súd redaktora, teda neoddeľovali názor od faktov. Mimochodom presne tak, ako písali o mnohých politicky exponovaných témach, vrátane vojny na Ukrajine, prezidenta Trumpa alebo „kovidovej pandémie“.

V tejto súvislosti bude dobré pripomenúť definíciu dezinformácie, napríklad z Cambridge Dictionary alebo z oficiálnej stránky vlády Spolkovej republiky Nemecko. Dezinformácia je „zavádzajúca alebo nepresná informácia, ktorej cieľom je oklamať alebo ovplyvniť ľudí“.
V prípade Daniela Bombica dané denníky argumentami potvrdili, že pre nich ani nie je dôležité, či ide o objektívne fakty, v ich záujme bolo ich vlastný hodnotiaci úsudok rozšíriť do verejnosti. Nebezpečné v tomto prípade je aj to, že tento „hodnotiaci súd“ predkladaný verejnosti rovnako ako fakty, môže ovplyvniť súd, ktorý sa bude kauzami Daniela Bombica zaoberať.

V dlhodobom spore medzi tzv. mainstreamovými denníkmi (MSM) a „alternatívnymi médiami“ sa MSM štylizujú ako seriózne a objektívne médiá, ktoré si svoje informácie overujú a zásadne neuverejňujú dezinformácie. Dokonca tvrdia, že za uverejnenie nepravdivých informácií sa ospravedlňujú a uverejňujú opravu. Súdnou aférou kvôli Danielovi Bombicovi sa tento mýtus zosypal ako domček z kariet. Úsmevné je, že obidva denníky boli pri predmetných súdnych rozhodnutiach aktívne, teda fakticky sa domáhali práva uverejňovať dezinformácie.

Je hodné pozornosti, že vlajkové lode a aktivisti progresivistickej propagandy sú natoľko ponorení do svojej virtuálnej reality, že nevnímajú rozpory medzi slovami a svojimi skutkami, ktoré však hovoria jasnou rečou. Napríklad aj v prípade pochovávania etického kódexu UMB, o ktorom som písal včera. Tam si protestujúci pedagógovia a študenti neuvedomili, že symbolickým pochovaním etického kódexu sa ho oni sami zriekli a verejne deklarovali, že pre nich už nič neznamená a teda ho nemienia dodržiavať.

Veď si predstavme, že by niekto na protest voči protiústavnému konaniu, napríklad prezidenta, ktorý zmarí referendum, spálil Ústavu Slovenskej republiky. Ako by sme to vnímali?