Ilustračný obrázok: Pixabay


Tesno je v noci vonku
Do izby tma sa tlačí
Otvorím malinovku
Pozvem ju na koláčik

Keby jej chladno bolo
Mám deku, teplý župan
Zahráme nočné pólo
Možno by si aj schrupla

Zhasínam lampy, sviece
Nech sa tu cíti doma
Roj hviezd sa roztrbliece
Ale len spod balkóna

Chcem sa jej dotknúť dlaňou
Objať driek, hladiť vlasy
Hmatám a šmátram za ňou
Tma svoj hlas nevytasí

Ruka sa nedotýka
Zdá sa, že nemá čoho
Len tak sa ničím šmýka
Zakopnem o prah nohou

Nesníma masku z tváre
Čierny plášť na nej visí
Za tmy sa rodia snáre
Netopier zobe z misy

Všetečnosť neustúpi
Otočím vypínačom
Svetlo tmu nevykúpi
Zrazu som, neviem na čom…


D r a g o 17062024
Starší článok

Mýtus o človeku a bielych medveďoch

Novší článok

Kto bude mať prospech z nového Občianskeho zákonníka


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *