V ostatnom čase zisťujem, že nielen Slovensko, ale celý svet potrebuje dlhodobú a zodpovednú víziu politiky v súvislosti s prehlbujúcou sa polarizáciou spoločnosti. Uvedomujem si, že nežijeme a nikdy nebudeme žiť v ideálnom štáte.
Dokonca za ostatné desaťročia nemáme ani skúsenosť čo by nás prinútila zomknúť sa. Politickej elite asi vyhovuje roztrieštenosť.
Parlamentná demokracia ako taká je v nových podmienkach prežitok a voľby, bez zmeny spravovania štátu, o čom rozhoduje politická elita, nič nevyriešia. Ak nezačnú ľudia od seba a budú sa spoliehať na politickú triedu, tak sa nedočkajú. V takejto závistlivej a rozdelenej spoločnosti (Madame Curie by nám mala závidieť) ako je Slovensko, ak si ľudia nepovedia DOSŤ a neprestanú sa nechať ohlupovať, je veľmi pravdepodobný scenár to, že sa z vlastných síl nepozviechame.
Problém je aj to, že si túto situáciu uvedomuje pár tisíc, alebo desiatok tisíc ďalších občanov Slovenska, kým horizont miliónov voličov sa meria na dni a týždne.
Prirodzeným výsledkom tohoto stavu mysle drvivej väčšiny voličov je, že rovnako uvažujú aj mnohí politici, ktorí ponúkajú “programy a riešenia” maximálne do najbližších volieb. Aj to len tí zodpovednejší. Mnohí žiadne programy nepotrebujú, úplne si vystačia s bičovaním emócií nadávaním na tých, čo sú aktuálne pri moci, prípadne na EÚ. Nadávanie je oveľa lepší program, ako návrhy na riešenia problémov . V nadávaní sa aj masy voličov zhodnú, v riešeniach je to oveľa ťažšie.
V tomto chaose hodnôt a nestability si nechcem predstaviť, že moc uchopí nejaký diktátor, ktorého si ľudia zvolia, aby už bol pokoj a stabilita. Nazdávam sa však, že máme len také osobnosti, aké sme si tu vychovali, aké nám tu vyrástli podľa štandardov, ktoré sme si v spoločnosti nastavili.
Nuž hovorí sa, že „budúcnosť má nadanie prísť neohlásená“. Nevieme, čo všetko nám budúcnosť prinesie, ale ako človek ktorý dve tretiny svojej profesijnej dráhy sa snažím pretransformovať beznádej na nádej a ponúkať pozitívnu víziu našim žiakom a klientom som presvedčený, že sa azda všetky ťažkosti dajú zvládnuť nezlomnou silou vôle, činorodosťou a húževnatosťou.
Vážení čitatelia prajem Vám podovolenkové obdobie plné pozitívnych správ, dobrých výsledkov a predovšetkým dobrých kolegiálnych a priateľských vzťahov a optimizmu. Som toho názoru, že naše (ľudské) vzťahy sú najväčšou hodnotou, ktorú máme a pre ktorú žijeme, a na ktorú žiaľ často zabúdame. Nie peniaze, majetok, ani sláva , ani sebaláska – ale vzťahy v rodine, s priateľmi ľuďmi, prírodou sú tie hodnoty, pre ktoré sa oplatí žiť.
V neposlednom rade Vám prajem dobré zdravie, čo je prvotným predpokladom k tomu, aby sme všetko spoločne zvládli. Dávajte si pozor na seba a na všetkých okolo Vás.
Dušan Piršel
