V ostatnom čase zisťujem, že  nielen Slovensko, ale  celý svet potrebuje dlhodobú a zodpovednú víziu politiky v súvislosti s  prehlbujúcou sa polarizáciou spoločnosti.  Uvedomujem si, že nežijeme a nikdy nebudeme žiť v ideálnom štáte.

Dokonca za ostatné desaťročia nemáme ani skúsenosť čo by nás prinútila  zomknúť  sa.  Politickej elite asi vyhovuje roztrieštenosť.

Parlamentná demokracia ako taká je v nových podmienkach prežitok a voľby, bez zmeny spravovania štátu, o čom rozhoduje politická elita, nič nevyriešia. Ak nezačnú ľudia od seba a budú sa spoliehať na politickú triedu, tak sa nedočkajú.  V takejto závistlivej a rozdelenej spoločnosti (Madame Curie by nám mala závidieť) ako je Slovensko,  ak si ľudia nepovedia DOSŤ a neprestanú sa nechať ohlupovať, je veľmi pravdepodobný scenár to, že sa z vlastných síl nepozviechame.

Problém je aj to, že si túto situáciu uvedomuje  pár tisíc,  alebo desiatok tisíc ďalších občanov Slovenska, kým horizont miliónov voličov sa meria na dni a týždne.

Prirodzeným výsledkom  tohoto stavu mysle drvivej väčšiny voličov je, že rovnako uvažujú aj mnohí  politici, ktorí  ponúkajú “programy a riešenia” maximálne do najbližších volieb. Aj to len tí zodpovednejší. Mnohí žiadne programy nepotrebujú, úplne si vystačia s bičovaním emócií nadávaním na tých, čo sú aktuálne pri moci, prípadne na EÚ.  Nadávanie je oveľa lepší program, ako návrhy na riešenia problémov . V nadávaní sa aj masy voličov zhodnú, v riešeniach je to  oveľa ťažšie.

V tomto chaose hodnôt a  nestability si nechcem  predstaviť,  že moc uchopí nejaký diktátor, ktorého si ľudia zvolia, aby už bol pokoj a stabilita.  Nazdávam sa však, že máme len také osobnosti, aké sme si tu vychovali, aké nám tu vyrástli podľa štandardov, ktoré sme si v spoločnosti nastavili.

Nuž hovorí sa, že „budúcnosť má nadanie prísť neohlásená“. Nevieme, čo všetko nám budúcnosť prinesie, ale  ako človek ktorý dve tretiny svojej profesijnej dráhy sa snažím pretransformovať beznádej na nádej a ponúkať pozitívnu víziu našim žiakom a klientom som presvedčený,  že sa azda všetky ťažkosti dajú zvládnuť nezlomnou silou vôle, činorodosťou a húževnatosťou. 

Vážení čitatelia prajem Vám podovolenkové obdobie  plné pozitívnych správ, dobrých výsledkov  a predovšetkým dobrých kolegiálnych a priateľských vzťahov a optimizmu.  Som toho názoru, že naše (ľudské)  vzťahy  sú  najväčšou  hodnotou, ktorú máme  a  pre ktorú žijeme,  a na ktorú  žiaľ  často  zabúdame. Nie peniaze, majetok,  ani  sláva   ,  ani  sebaláska –  ale  vzťahy v  rodine, s priateľmi  ľuďmi,    prírodou   sú  tie   hodnoty, pre ktoré  sa  oplatí  žiť.

V neposlednom rade Vám prajem dobré zdravie, čo je prvotným predpokladom k tomu, aby sme všetko spoločne zvládli. Dávajte si pozor na seba a na všetkých okolo Vás.

Dušan Piršel

Starší článok

Jevstafjev: Vrabce na globus nenatahovat

Novší článok

Pavol Janík: HURÁ, HORÍ! (17. časť zo 17)


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *