Velimir Chlebnikov: OBRATEŇ

Čo to? Otoč!
Obrateň? Aha! Netár, bo
čin rúk volá – válov kúr nič!
Jačím ja? Daj mi čaj!
A nemá ramená.
Kino, kára, koník.
Nebe ako oka eben.
V elipse spí lev.
Zaraz
čerí hon nôh i reč.
Kone i vienok.
Dupot sám má stopud.
Mor dúm o múdrom –
o lone veselo.
Zov voz.
Nepán, seno dones na peň.
Národ letel do rán.
Mával lávam.
Lavína ani val.
Ideme! Rev tóny nôt v ére medi!
Oheň? Dobre, lamela-maska, ak sám ale mal erb od neho.
Morte vetrom!
Volhu diví vid uhlov,
Popísal asi pop
more perom.
Kat kalí topor o pot i ľak – tak!
A hen – neha…
Otup puto!
Jedom odej!
Píš moku lukom šíp!
Nesoka ťahať ako sen.
A baran letelna raba.
No on –
mrk oka ako krm.
Ráno kuchár hodí do hrachu konár.
Novina utína – ani tu, ani von.
Kornet nepil, lámal lipeň ten rok.
Ženám manéž.
A nám manna.
Mosadz a Morava! Horí piroh Avarom. Azda som,
ak bok mám, kobka.
Tam – mat.
Čuč.
Nes sen.