Vladimír Žuffa – stelesnenie podnikavosti, odvahy a dôvtipu

Náš národ je talentovaný a práceschopný. Okrem iného dokazuje to i veľký počet tých našincov, ktorí si za hranicami získali často i svetovú povesť. Prečo sa nemohli uplatniť u nás doma, aspoň pokiaľ im to neznemožnilo násilie cudzích záujmov? Na mnohé takéto otázky sa mi dostalo odpovede: Pri väčšine priemerných ľudí bol tomu na vine nedostatok práce doma. Pri mnohých ľuďoch, najmä schopných, bola iná príčina: z veľkej časti sme ich vyštvali my sami…

…veľmi výdatná príčina, prečo sa našinci, aj ozaj schopní ľudia, nevedeli uplatniť u nás doma, je až príliš radikálne uplatňovanie sa do dôsledkov známeho výroku: „Nik nemôže byť doma prorokom“. Výdatnou mierou sa to ešte stupňovalo neobjektívnou kritikou, ktorá vyzdvihuje len nedokonalosti, bez ohľadu na ich pomer k stránkam ozaj hodnotným. Produktívny človek v praxi i umení, potrebuje posilu, povzbudenie a uistenie, že nie je celkom bezcenným človekom. Koľko pozitívnej a azda vynikajúcej tvorby vyšlo nazmar v dôsledku všetko ubíjajúcej kritiky? Koľko cenných ľudí sme už takýmto spôsobom znevážili a koľko vyslovených talentov vopred ubili? Každý človek, ktorého pozitívna a objektívna hodnota sa priamo alebo nepriamo znehodnocuje, alebo úmyselne zamlčuje, musí buď klesať, buď utiecť ta, kde sa mu otvoria dvere pre uplatnenie.
               Kým si neusporiadame vnútorné pomery, týchto vysokohodnotných členov nášho národa neprivábime nazad do vlasti.