Voľby, hrozby zo zahraničia a opozičná manipulácia

Otázka transparentnosti hlasovania zo zahraničia je aktuálne v týchto dňoch predmetom intenzívnej politickej diskusie v slovenskom parlamente. Poslanci za stranu Smer-SD predložili v apríli 2026 návrh na zrušenie voľby poštou zo zahraničia. Navrhujú ju nahradiť osobným hlasovaním na zastupiteľských úradoch SR, čo predkladatelia označujú za transparentnejší systém. Je to nespochybniteľný fakt po maďarskom manipulatívnom hlasovaní zo zahraničia. Slovenskej opozícii a politickým mimovládkam plateným zo Západu to samozrejme vadí, pretože to výrazne zníži možnosť manipulácie s hlasmi a ovplyvňovania volieb v prospech Progresívnej sekty. Hovoríme o parlamentných voľbách.

Dovolím si tvrdiť, že aj tak je tento návrh koalície len polovičatý. Vážim si každého občana SR, ale tým občanom, ktorí trvalo žijú v zahraničí by som hlasovacie právo odobral. Nezúčastňujú sa na živote v spoločnosti, nepracujú na Slovensku, neodvádzajú dane a mnohí sa o slovenskú politiku a dianie ani nezaujímajú. Ich hlasy nie sú zárukou, že zvolia takých zástupcov SR, ktorí budú hájiť zvrchovanosť a nezávislosť SR a ktorí sa budú snažiť o prosperitu SR. Výsledky volieb sa ich nedotknú, ani nebudú mať vplyv na ich kvalitu života. Ich omyly však môžu byť pre občanov žijúcich na Slovensku fatálne. Občania trvalo žijúci v zahraničí nenesú žiadnu zodpovednosť za výsledky svojho hlasovania a nepociťujú dopady budúcich zákonov, ktoré pomohli odhlasovať (napr. zmeny v zdravotníctve, dane, ceny energií, sociálny systém, kvalita života a pod.). A navyše ich pohľad na dianie je vysoko skreslený, keďže nemajú so Slovenskom autentický kontakt. Život cez správy a sociálne siete je iný  a iba sprostredkovaný, než každodenná realita na Slovensku. Ich vnímanie potrieb spoločnosti je určite do značnej miery skreslený, a preto aj ich hlasovanie bude s vysokou pravdepodobnosťou založené na neobjektívnom pohľade stavu spoločnosti.

Existuje jeden významný rozpor medzi komunálnymi a parlamentnými voľbami. V komunálnych voľbách nemôže voliť občan, ktorý v danej obci nemá trvalý pobyt. Ústava SR v článku 30/1 hovorí:

„Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov“.

Výsledok je, že občania SR a cudzinci majú právo voliť v komunálnych voľbách ak majú v danom regióne trvalý pobyt. Obyvatelia sa zúčastňujú na živote a správe vecí verejných, nesú za svoje rozhodnutia vo voľbách dôsledky a majú za svoje rozhodnutie zodpovednosť. Slovák žijúci v zahraničí, ktorý na Slovensku nemá trvalý pobyt, nemôže voliť v komunálnych voľbách, pretože sa nepovažuje za súčasť miestnej komunity, ktorá o sebe rozhoduje aj keď je občan SR. Zákonodarca vychádza z toho, že o miestnych záležitostiach (odvoz odpadu, miestne dane, školy, cesty…) by mali rozhodovať tí, ktorí v danej lokalite reálne žijú a ktorých sa tieto rozhodnutia priamo každodenne dotýkajú. A občan SR bez trvalého pobytu v SR môže v parlamentných voľbách voliť napriek tomu, že sa ho výsledky volieb nijako nedotknú a v oveľa väčšej miere môže ovplyvniť politiku na Slovensku ako pri komunálnych voľbách.

Súčasný stav nemá žiadnu logiku, ak berieme do úvahy nespochybniteľný fakt, že občan by mal byť ten, ktorý má právo voliť, ale má aj zodpovednosť a  niesť za svoje rozhodnutie následky. A faktom je tiež skutočnosť, že na parlamentnej úrovni sa tiež prijímajú zákony, ktoré ovplyvňujú život samospráv. Preto si myslím, že oveľa demokratickejšie a správnejšie by bolo, aby mohol vo voľbách voliť len taký volič, ktorý ma v SR trvalý pobyt.

Ústavnoprávna teória rozlišuje medzi občianskym princípom (právo spolurozhodovať o osude štátu ako celku) a rezidenčným princípom (právo rozhodovať o správe komunity, v ktorej človek reálne žije). V tomto je rozpor a ústavní právnici sa mýlia v tom, že oddeľujú občiansky princíp a rezidenčný princíp. Sú to spojené nádoby navzájom sa ovplyvňujúce a stanoviť medzi ne hranice je nesprávne. Merito veci je v inom. A to sú dopady volieb na občana a z nich vyplývajúce budúce zákony, ktoré sa dotknú všetkých občanov žijúcich v SR, ale nie tých, čo tu nežijú. Ak občan nenesie ekonomické, sociálne či právne dôsledky zákonov, ktoré pomohol presadiť, jeho hlas má inú „váhu“ a legitimitu než hlas človeka, ktorý tu žije.

Čo hrozí pri netransparentných voľbách zo zahraničia?

Rizikom sú situácie, kedy iná osoba v zahraničí nekontrolovateľná, mimovládky, prozápadné finančné skupiny, tajné služby Západu vplývajú na voliča priamo pri vypĺňaní lístka alebo mu za konkrétne hlasovanie ponúkne protislužbu či finančnú odmenu. Cudzie možnosti využívajú diaspory na kupovanie hlasov, ponúkajú rôzne benefity súvisiace s ich pobytom v zahraničí, alebo ich aj vydierajú. Volebná korupcia je prakticky nezistiteľná, ak prebieha v online priestore.  Tváriť sa, že tieto hrozby neexistujú je veľký omyl. Zodpovedná politická reprezentácia ich musí v čo najväčšej miere eliminovať. Napriek zo Západu plateným protislovenským opozičným silám. Odporúčam tejto vláde, aby túto pandorinu skrinku naplno otvorila, pomenovala hrozby a riziká a vytvorila pre voľby skutočné transparentné prostredie. Nehovoriť o tomto probléme nahlas, cúvať pre útokmi opozície je vodou na mlyn protislovenským silám v opozícii, ktoré sa snažia o politický prevrat od prvého dňa volieb v roku 2023.

Povedzme si niektoré príklady možných podvodov:

Pri voľbe poštou lístok nevhadzujete do urny pred očami komisie, ale v súkromí, kde štát nedokáže overiť, či na vás niekto netlačí alebo či lístok nevypĺňa niekto iný.

Dohody o odmene za hlas (napr. cez sociálne siete alebo uzavreté skupiny diaspóry) prebiehajú mimo dosahu slovenských orgánov činných v trestnom konaní.

Slovenská volebná komisia v Bratislave kontroluje len to, či je obálka pravá a či sedí identita odosielateľa. Nedokáže však zistiť, za akých okolností bol „krížik“ na lístku urobený.

Podvodníci môžu požiadať o volebné materiály v mene osôb, ktoré v zahraničí dlhodobo žijú, ale o voľby nemajú záujem, alebo v mene zosnulých osôb, ktoré štát ešte nevyradil z evidencie a použiť ich.

Tretie strany (aktivisti alebo „pomocníci“) môžu cielene navštevovať komunity Slovákov v zahraničí a ponúkať, že za nich obálku odošlú. Po získaní prístupu k obálke môžu lístok vymeniť alebo označiť podľa vlastnej vôle.

Dominantný člen slovenskej domácnosti v zahraničí vyplní lístky za všetkých ostatných členov, čím dochádza k mareniu slobodnej vôle jednotlivca.

Zahraničné spravodajské služby alebo finančné skupiny môžu cez sociálne siete šíriť dezinformácie s cieľom odradiť ich od voľby alebo ich zmanipulovať v prospech konkrétneho kandidáta alebo strany.

Ak sa k volebným obálkam dostane nepovolaná osoba v distribučnom reťazci (napr. v rámci poštových služieb v inej krajine), môže ich úmyselne poškodiť, čím sa hlas stane neplatným. Alebo ich jednoducho nedoručí.

Šírenie klamlivých návodov na vyplnenie lístkov, ktoré majú za cieľ spôsobiť ich neplatnosť (napr. tvrdenie, že treba zakrúžkovať viac kandidátov).

V USA sa vyskytli nasledovné volebné podvody (príklady):

https://electionfraud.heritage.org

– hlasovali za „mŕtve osoby“ (zneužitie dokladov)

– neoprávnený volič (cudzinec)

– pokusy o viacnásobné volenie (rôzna registrácia)

– navádzanie voličov voliť na základe benefitov

– niekoľkonásobné hlasovanie na základe zmeny bydliska

– volenie na základe falošnej registrácie (miesto bydliska)

Záver: V SR platia ústavné princípy tajnosti a priamosti hlasovania. Volenie zo zahraničia mimo ambasád ich nezaručia.

Z mesta SNP Ivan Štubňa

Dodatok Mariána Moravčíka

Vo veci, ktorú predniesol Ivan Štubňa, si dovolím byť podstatne radikálnejší. Voľba poštou, tak ako sa doteraz realizovala na Slovensku, je výsmechom ústavného zriadenia. Ak na nej „progresívna“ opozícia trvá, len tým podáva dôkaz o tom, že ústava a zákony z nej vyplývajúce, sú pre ňu len nezáväzné letáčiky, ktoré ani nemá význam čítať.
Prečo?
V ústavnom právnom štáte by nemalo byť možné, aby identické právne úkony (akými sú voľby) mohli prebiehať úplne rozdielne a aby veľká skupina ľudí bola diskriminovaná. Na Slovensku je. Každý, kto volí inak ako poštou, musí nepoužité hlasovacie lístky vhodiť do určeného kontajnera a nesmie ich vyniesť z volebnej miestnosti. Inak mu hrozí pokuta 33 eur. Tí, čo volia poštou, by teda automaticky mali zaplatiť túto pokutu. Akým právom ju nemusia platiť?

Nežartujem! Táto sankcia je v zákone uvedená kvôli eliminácii možnosti „kupovať“ hlasy a v širšom zmysle kvôli zabezpečeniu tajnosti volieb. Vyzerá to, že voľba poštou podľa zákonodarcu nemusí byť tajná? A to už prečo?
Pripomínam, že v roku 2011 sa Ústavný súd z vlastnej iniciatívy zaoberal „tajným“ hlasovaním v pléne NR SR, pri ktorej v rámci klubov dochádzalo k foteniu hlasovacích lístkov a vzájomnej kontrole. Vo svojom výroku uviedol Ústavný súd doslova toto: „Princíp tajnosti volieb má nepochybne ústavný rozmer, ktorým je zároveň definovaný jeho esenciálny predpoklad vyplývajúci zo samotného slovného vyjadrenia tohto princípu. Týmto esenciálnym predpokladom tajných volieb je „tajnosť hlasovania“, t. j. zabezpečenie a garantovanie stavu, aby hlasovací lístok upravil volič sám, bez prítomnosti ďalších osôb, a aby nebolo možné dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia.“
Samotní poslanci NR SR sú teda schopní vytrieť si vlastnoručne ústavou čokoľvek, a rovnakú podstatu má celý rad zákonov, ktoré schválili, vrátane zákona o voľbe poštou.
Výsledkom takejto kvality legislatívnej práce je úplný právny rozvrat, keď už neplatí ani pravidlo rovnosti pred zákonom.

Zrušenie možnosti voliť poštou je však len malý krok k oprave tohto rozvratu. Bolo by nutné upraviť množstvo zákonov, ale aj viaceré ustanovenia Ústavy, aby platilo, že „Štátna moc pochádza od občanov. Každý občan má právo podieľať sa na vykonávaní štátnej moci prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“… (článok 2 v Ústave znie trošku inak – a skúste sa zamyslieť, prečo).