Vrchy zrovná, z morí robí mraky
čas, čo všetko mení – uhasí
slnká a tiež hviezdy o jasy
pripraví, keď zmyslí si byť taký.
Keď chce, triafa opäť do Itaky
po blúdení šťastní víťazi.
Prometea zbaví reťazí,
čo za krádež prišiel pod zobáky.
Možno čas i pre mňa lieky chystá,
možno sa i moja zlatolistá
palma ešte časom zotaví,
nárekom sa jazyk unaví –
no srdce nie, táto vec je istá,
nad priestor i čas čnie láska čistá.
Preložil: Ľubomír Feldek
Ján Kollár:
Slovanská reč prevyšuje mnohé európske jazyky i bohatstvom i rozmanitosťou rýmov; lebo nielen každý koreň a každé slovo samo osebe, ale i každá deklinácia a konjugácia, každý počet, pád a čas poskytuje nové rýmy jedného a toho istého slova… A preto bola by škoda, keby sme my Slávovia i pole rýmov neobrábali. Pôvodcami a učiteľmi rýmov nie sú ani Arabi, ani Germáni, ani severské národy, ako mnohí tipujú, ale sama príroda.
Pridaj komentár