Zaspievalo vtáča
na kosodrevine;
ej, čo komu súdené,
ej, veru ho neminie.

Zaspieval si slávik
pod oknom na ruži,
ej, že moja milenka,
ej, za mnou ešte túži.

Preleť, slávik, preleť
za dolhorské hory,
ej, povedz jej, že i mňa,
ej, za ňou láska morí.

Ťažko je, jaj ťažko,
dvom sa zabudnúti,
ej, z ktorých sŕdc nemôže,
ej, láska vyhasnúti.

Z našich nevyhasne,
kým žijeme letá,
ej, ba ani do konca,
ej, i po konci sveta.

Starší článok

BOJ NIE JE UKONČENÝ 53

Novší článok

Quo vadis Armenia – „ukrajinská past“?


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *