Zasvieť mi, mesiačik,
cez ten tmavý les,
veď mi už svietievať
viacej nebudeš.
Môj chodník je široký, smutný, tmavý, hlboký,
po ňom sa prechodí môj milý smutný.
Povedz mi, Anička,
čos taká bledá,
veď si ty bývala,
vždycky červená.
Očká sa ti zmútenie, líčka sa ti zbledenie,
povedz mi, Anička, kto chodí k tebe.
Žiaden človek nevie,
aká je láska,
ona je maličká,
ale je ťažká.
Žiaden človek neverí, koho láska nemorí,
nejednu panenku do hrobu vloží.
Pridaj komentár