Takto definujú ľudský život mnohí myslitelia, či filozofické smery.
Áno, život je cesta a každá cesta a najmä tá životná by mala mať svoj cieľ, pretože ak ho nemá, stráca svoj význam a zmysel.
V súčasnom svete mnohí ľudia cieľ svojej životnej cesty vôbec nemajú. Buď ho stratili, alebo si ho ani nevytýčili, neurčili. Preto veľká časť ľudí takpovediac prešľapuje na jednom mieste. A čo sa stane, ak sa človek nevyvíja a stagnuje?
Namiesto prirodzeného napredovania stojí na jednom mieste a cesta pod ním sa postupne prepadá. Človek tak pod sebou vytvára dieru a prehlbuje priepasť v ktorej sa stráca a často nemá záujem vyslobodiť sa z mentálneho otroctva, ktoré táto priepasť predstavuje.
Iní ľudia zasa podľahnú lákaniu zvodov, ktoré ponúka mentálne otroctvo a ich životná cesta sa zmení na bludisko, z ktorého sa nevedia a nedokážu dostať späť na svoju cestu.
To, že ľudia ostávajú stáť na jednom, alebo zídu zo svojej cesty, nespôsobuje nevedomosť človeka, ale jeho egoizmus, ktorý je pôvodcom nevedomosti a zapríčiňuje množstvo ľudských tragédií v rôznych podobách.
A tou najväčšou tragédiou je život v mentálnom otroctve, keď človek často dobrovoľne stráca to najpodstatnejšie. Stráca svoju skutočnú slobodu, dôstojnosť a ľudskosť.
Pretože práve sloboda, dôstojnosť a najmä ľudskosť je tým najdôležitejším cieľom skutočnej cesty života.
Devana
Slnovratovo 11. september 2024
Pridaj komentár