Ilustračný obrázok: Pixabay
Hodina duchov
je v imperfekte
Bezduché tvory
vdychujú vlastný pot
a odušu sŕkajú
odvar
z macochinej dúšky
Oči šikmejšie
ako veža v Pise
civejú do hlbokého tunela
Šuškanie šeletiaceho lístia
pletené studenou vlnou
vlasov riečnej riavy
Ryby sa rýchlo kryjú
za moju nostalgiu
Ryby dnes majú husiu kožu
Koryto
plné fantázie
Tma tlačí sa mi na telo
Noc tmavšia ako
černoch na snehu
D r a g o VII/1988
Pridaj komentár