Ilustračný obrázok: Voľba Herakla, autor: Annibale Carraci (1560-1609), zdroj: wikipedia
Nemejský lev
(Úloha prvá)
Do rána nespí. Búdu šije
Eurystheus na Hérakla:
Od krvi nech sa neomyje…!
Hádam by sa ho nezľakla
Potvora levia od Nemeie…
Šarapat robí po lese –
Ľudí aj stáda loví, žerie –
K nej nech ho vietor zanesie!
Dia syn leva zabiť mal by –
Prvá je jeho úloha
Kráľovskej z hlavy plnej šaľby…
(Z triezvej sa zrodiť nemohla…)
Nežičí kráľ mu cestu šťastnú.
Zaželá: -Všetko horšie… Naj-!
Levím nad obrom ľudia žasnú,
Usmieva sa len Mykén kráľ
V nádeji, chlapa že sa zbaví.
(Veď slúži mu len za šaška.
Od Héry má ho do výbavy –
S otrokmi nik sa neláska…)
Na chrbte s lukom, v ruke kyjak,
O bok si šabľu pripáše –
Úlohu prvú teda prijal.
(Nemohol ani inakšie.)
Nemeie do je kúsok iba.
Hreje mu slnko do tylu.
Boju sa nikdy nevyhýbal,
Dostať si trúfa beštiu.
Obrieho vzrastu šelma bude, –
Hovoria, lva čo videli.
Z pelechu vyjde na poludnie,
Uloví vola k večeri…
…Návnadu ťahá do jaskyne –
Na devy chlapcov nachytá.
Vykríknuť mladík ledva stihne…
Nažerie lev sa dosýta…
Neraní zvera žiadna strela,
Zubami kosti rozdrví.
Sťa blesk sa vrhne na pastiera –
Úderom klesá pod prvým…
Zarástli lesy pri Nemei ,
Nevstúpil dávno do nich nik.
Spevavé vtáky onemeli,
Nevyjde jeleň na chodník.
Zarástli tŕním prte lesné,
Nepijú srnky z prameňa.
Upadá živý tvor do tiesne,
Zručí ak šelma šialená.
Héraklés vlezie do húštiny,
Chodníček mečom prekliesni.
Čierny les nie je pohostinný,
Nemejský lev je nezvestný…
Nevedno, kade sa nám túla –
Tridsať dní stopy niet a niet.
Obloha náhle stmavne, schmúra,
Rozdaždí sa čo nevidieť…
V mokradi otlak levej laby…
A ešte jeden… Ďalej tri..!
Héraklés pozor dávať mal by,
Nikoho šelma nešetrí.
Stopou sa vydá. V rukách zbrane,
Na stopkách oči, uši aj…
Cícerky kanú z čela slané,
Priblížiť zveru by sa mal.
Teperí-do- sa ku jaskyni.
Návštevu šelma nevíta.
Poľuje, loví, žerie, sliní –
Nažerie vždy sa dosýta.
Nažerie dnes sa naposledy.
V lesoch zver takmer vyhubil.
Héraklés čaká, vonku sedí,
Sám rád by čosi do huby…
Pomaly v súmrak les sa halí…
Práskajú suché konáre.
Levieho lovu lovec znalý
Nachystá šípy po páre.
Namieri prvý v krovia smere –
Vystrelí – zvera rozzúri.
Odrazí šíp sa od brnenej
Kože. Lev tasí pazúry.
Votrelca na sa šelma rúti.
Druhý šíp junák – do leva!
Zlomí sa strela ako prútik,
Horkosti džbán sa prelieva.
Koži na tvrdej meč sa ohne,
Železo zvera neseká.
Zasŕšia šelme v očiach ohne –
Útočiť vidí človeka.
Ku zemi priľne, ohne údy,
Vymrští sa a útoči.
Kyjak má šuhaj naporúdzi –
Tresne ním leva cez oči.
Spamätá kým sa šelma ľúta,
Nelapí dokiaľ druhý dych,
Héraklove ju ruky škrtia –
Vypustí zviera dušu v nich.
Náčim ho ešte stiahnuť z kože –
Nože však kožu nepáru.
Athéna ak mu nepomôže,
Bude to belu na starú.
Začuje brata svojho v núdzi
Panenská Pallas Athéna.
Radu má preňho naporúdzi:
-V tlame lev tesák ostrý má…
Bohyne rada drachmu stojí.
(Grošíky Gréci nemali.)
Delia si leva supy v poli.
Vrátiť sa mal by pomaly.
Nemeia voľná je od leva.
Vyženú stáda pastieri.
Aiódos pieseň o tom spieva,
Eurystheus len neverí…
Mykény hneď sú plné vravy.
Rýchlo sa chýry roznesú.
Héraklés je tu! Živý! Zdravý!
Naučil šelmu móresu…
Kráľa pred hodí kožu leva.
Eurystheus jak osika
Z čaše si víno porozlieva,
Od strachu takmer nedýcha…
Vykáže z Mykén synovca si –
Levou nech vyjde bránou von.
Hradbami pod sa bude hlásiť
A jednať iba s hovorcom.
Dôkazy tam mu popredkladá
O tom, že splnil úlohu.
Kyklopské múry mesto hradia,
Väzí kráľ v kráľskom brlohu…
Pallas Athéna – bohyňa Múdrosti, remesiel, spravodlivo vedenej vojny, prímenie Pallas si údajne zobrala na pamiatku svojej priateľky, smrť ktorej nechtiac zapríčinila,
Nemea / Nemeia – mesto v S Argolide , iné materiály ju uvádzajú na J Korintskeho rajónu, (SV Peloponéz) z z
Aiódos / Eódos – hudobník, spevák a básnik, často potulný,
Kyklopské múry – hradby Mykén sú postavené z obrovských balvanov, vážiacich niekoľko ton
Levia brána – hlavná brána Mykén
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
