Ilustračný obrázok: Eurydiké a Orfeus, Christian Gottlieb Kratzenstein (1806) Wikipedia
Žiaľ
Neschodí z mysle Eurydika,
Pevec ju v piesňach spomína .
Aj Orfeus aj lýra vzlyká –
Vidina je len vidina.
Nežije chlapec medzi ľuďmi –
Stromom hrá, vtákom, kameňom.
Srdce jeho sa neukľudní –
Dievčiny obraz vždy je v ňom.
Počúvajú ho poľné kvietky,
Skláňa sa nad ním obloha,
K potoku chodí na posiedky,
Na otca myslí – na boha…
Najať sa nechá Iásonovi
Na loď Argó do Kolchidy.
Nič v živote sa neobnoví,
Nič dva razy sa nevidí.
Strunami tíši vlny mora –
Povďační sú mu veslári,
A spevom každú zvadu, ktorá
Vyústiť môže do zbraní.
Argó keď míňa ostrov Sirén,
Tie spevom svojim prekoná –
Od pŕs sú devy roztomilé
A dolu vtáčia potvora.
Lákajú plavcov do osídiel
Spevom, čo rozum pomúti.
Udusia v perí svojich krídel,
Kto podľahne im na púti.
D r a g o 11/14042012
Pridaj komentár