Ilustračný obrázok: Perseus s hlavou Medúzy, Benvenuto Celliny (1554) zdroj: wikipedia
Atlás
Zatúžil už len po Serife,
Ostrove, kde ho čaká mať.
V Osude vždy však čosi škrípe…
V Afrike musí chvíľu stáť –
Oddychu dopriať nohám, telu,
Pozdraviť starca Atlanta,
Klenbu čo nebies drží celú,
S Diom rád by sa porátal
Za ťarchu klenby, za trest krutý
Pre vzburu proti Olympu.
Podpiera… Na ňom Zem sa krúti…
A Diov syn je práve tu…
Vraví tak veštba, že mu ktosi
Z Diovej krvi ublíži.
Nemyslí Titán na ponosy.
Na cestách stojí, na krížnych.
Perseus k nemu popodíde,
Oznámi, že je Diov syn.
Atlás však drobnej ľudskej hnide
Vynadá, nech dá pokoj s tým…
Persea také uvítanie
Aj nazlostí aj urazí.
Nad nimi Notos teplý vanie…
Žiada si Atlás dôkazy.
Perseus siahne na dno kapsy,
Vytiahne hlavu Medúzy.
Vijú sa hady v haďom tanci,
Pred Titánom ju podrží –
Skôr, než si Atlás odpľuť stačí,
Skôr, než vykríkne s hrôzou: -Niéééé!!!
Vztýči sa hora na bodľačí –
To Atlás celý skamenie…
Zmeravie hlava, telo, údy…
Mení sa obor na horu.
Po chrbte jeho Aiol blúdi
A čuduje sa výtvoru.
Atlás, Atlant – jeden z Titánov, detí boha neba Urána
a bohyne Zeme Gaie, za trest podopierajúci nebeskú klenbu,
premenený na pohorie Atlas v severnej Afrike zdroj
Notos – južný vietor,
Aiolos / Eolos – hlavný boh vetrov
D r a g o 03/08052012
Pridaj komentár