Ilustračný obrázok: Perseus s hlavou Medúzy, Benvenuto Celliny (1554) zdroj: wikipedia
Gorgony
Kúštik už iba od západu,
Kameňom čo by dohodil,
Navôkol sily temna vládnu,
Zočil už ostrov gorgoní…
Na brehu ležia, telá kryjú
Bronzovými pod krídlami.
Búrlivú more melódiu
Valiacich od vĺn vymámi.
Gorgony ležia bruchom dolu,
Nehľadí žiadnej do tváre.
Nezľaknúť sa len… Pevnú vôľu…
Útočiť s prilbou na hlave…
Gorgony tri sú. Ktorá teda
Smrteľná z nich je Medúza?
Na seba Hermés čakať nedá:
-Tá skraja, čo sa prebúdza! –
Označí škratu… Pridá slovo…
Perseus zaraz tasí meč.
Athény štít mu zrkadlovo
Odráža celú nebezpeč.
Vrhá sa na ňu priamo zhora,
Zasipia hady zbesilé.
Hermovým mečom sekne! Stvora
Nie je viac svojej pri sile.
Polapí hlavu… Nepozerá…
Uloží ju do kapsy psej.
Vznáša sa ako jasná strela,
Hlava sa chvíľu zmieta v nej.
Medúze krv sa z tela valí
Černejšia ako smola hôr –
Povstane z krvi, napne svaly,
Zareve obor Chrýsáór.
Po ňom aj Pegas okrídlený –
Tátošík – priateľ básnikov,
Zostávať ďalej nemá ceny…
V Hádovej prilbe unikol
Gorgonám, keď sa za ním hnali
A kuli pomstu krvavú.
Chodidlá svoje osandálil,
Nasadil prilbu na hlavu…
Chrýsáór – obor zrodený z tela mŕtvej Medúzy,
cez svoju dcéru – netvora dedo rôznych oblúd –
Sfingy, Chiméry, psa Kerbera, psa Ortha, …,
Pegasos – okrídlený kôň zrodený z tela mŕtvej Medúzy,
patrón básnikov
D r a g o 03/08052012
Pridaj komentár