Ilustračný obrázok: Mŕtva Alkestis, Angelica Kauffman (1741-1807), zdroj: Wikipedia
Moiry
Apollón zbalí vrece vína –
Vkročí na chodník Osudu…
Tri babky – Moiry, dcéry Dia
Na hosťa svojho nehundrú,
Ba potešia sa mládencovi –
Apollón je ich diaľny brat,
V slnečných vodách ktorý loví.
Dnes na lýre im bude hrať.
Klóthó rozpriada osud ľudí –
Odvíja nám ho z vretena.
Lachesis pára nite z blúzy
A počet dní nám odmeria.
Atropos striehne s nožnicami,
Čaká, kým niť sa odmotá.
Potom – Šmyk! – a je koniec s nami.
Zbohom buď, svetlo života!
Mladší brat Moiry doberá si –
Bohovia nemrú tak či tak –
Aj pohladí ich sivé vlasy,
Lýrou im sníme z očí mrak.
A potom prosí za Admeta –
Či by sa dáko nedalo…
Aby si riadne užil sveta,
Aby tu zostal nastálo…
Pre Moiry by to znamenalo
Zamiešať karty Osudu –
Neumrieť…? Žiť tu natrvalo..?
Nie..! … Karty miešať nebudú.
Apollón siaha po vínvreci
A nalieva a dolieva…
Veštec je, vyzná sa v tej veci.
Babky sú tvrdšie od dreva.
Slnný boh babkám pokoj nedá –
Tu i tam Moira povolí…
Admétos môže zostať teda… –
No nájsť sa musí daktorý,
Čo dobrovoľne miesto kráľa
Spočinie v krídlach Thanata!
Apollón ďalej neotáľa…
Dnešná pieseň je dohratá…
Moiry - bohyne Osudu,
D r a g o 05/09042012
Pridaj komentár