Aby sa do funkcie konzulov nedostávali príslušníci stavu plebejcov, zariaďoval to rímsky senát zvyčajne tak, že buď navrhoval najctihodnejších a všetkými uznávaných patricijov, alebo naopak z plebejcov tých najočividnejších farizejov.
V prvom prípade ľud nedokázal kandidátom odoprieť súhlas, v druhom prípade ich prirodzene odmietol, lebo vedel, že by bol sám proti sebe, keby im dal dôveru.
Aj to, ako sa ľud stavia k tomuto problému potvrdzuje dávnu a dobre známu skúsenosť, že ľud obvykle nezíska celistvý prehľad, ale málokedy sa mýli v konkrétnych veciach.
Dodatok Mariána Moravčíka
Poučenie Machiavelliho je, samozrejme, stále platné, ale dnes (nielen) v slovenských pomeroch už nestačí. Jednak preto, že ctihodných a všetkými vážených osobností je zúfalý nedostatok, a jednak preto, že na druhej strane už ľudu prestali kriváci a farizejovia vo funkciách vadiť – „veď sú tam takí všetci“.
Médiá a „vládcovia z pozadia“ teda musia byť čoraz dômyselnejší a dôslednejší. Zatiaľ to zvládajú…
Pridaj komentár