O užitočnosti okamžitého rázneho konania, hoci za cenu nátlaku
Keď si v jednej z vojen s Rimanmi Samniti uvedomili beznádejnosť svojej situácie, uzavreli s Rimanmi prímerie a vydali sa do Etrúrie, aby ju prehovorili na povstanie proti Rímu nátlakom svojej ozbrojenej prítomnosti. Presne toto chceli ešte pred vypuknutím vojny dosiahnuť diplomaciou, ale nepodarilo sa im to. V Etrúrii ich veliteľ predniesol túto pamätihodnú reč: „Vzbúrili sme sa preto, že pre slobodný národ je mier v porobe horší ako vojna.“
Pod vplyvom týchto hrdých slov, ale hlavne kvôli prítomnosti samnitského vojska potom Etruskovia znovu povstali so zbraňou v ruke.
Z toho vidíme, aké účelné je nenechať tomu, od koho žiadame pomoc, čas na rozmyslenie, aby nemohol zbytočne kľučkovať a aby mal obavy z toho, že nás sklame.
Rovnako si počínal pápež Julius II., keď sa rozhodol vyhnať Bentivogliovcov z Bologne. Vedel, že bez francúzskej pomoci a bez udržania Benátok mimo konfliktu sa mu to nemôže podariť, preto s obomi najskôr vstúpil do rokovania, a keď reagovali vyhýbavo, rozhodol sa na obidve strany pritlačiť tým, že ich postavil pred hotovú vec. Vytiahol teda so silným vojskom z Ríma, Benátkam odkázal, aby zostali neutrálne, a francúzskemu kráľovi, aby mu okamžite poslal vojenskú pomoc. A dosiahol svoj zámer: obidve mocnosti sa obávali rozhnevať si pápeža a okamžite mu vyhoveli.
Dodatok Mariána Moravčíka
Všetko s mierou. Dnes sme svedkami toho, že drzosť otvára dvere a minimálne od kovidového „SNP-2“ si niektorí štátni funkcionári alebo poslanci NR SR nerobia ťažkú hlavu zo zákonov, ktoré im niečo vyslovene zakazujú. Urobia, čo uznajú za vhodné, a rozpačitá oprávnená štátna moc ich zriedka ženie k zodpovednosti. Vo fungujúcej republike je nutné, aby toto Machiavelliho poučenie bolo výnimkou pre zriedkavé krízové situácie, a nie návodom na každodenné správanie.
Pridaj komentár