O tom, či je výhodnejšie očakávanému útoku predísť, alebo počkať, kým k nemu dôjde
Na túto otázku dáva jednoznačnú odpoveď jediná bitka. Keď stáli dvaja rímski konzuli, Decius a Fabius, proti spojeným silám Samnitov a Etruskov, prvý na nich okamžite a tvrdo udrel, zatiaľ čo druhý sa spoliehal na obranu a čakal, kým sa protivník na jeho húževnatej obrane vyčerpá. Výsledok hovorí jasne: Decius precenil svoje sily a aby pozdvihol bojového ducha svojich ustupujúcich jednotiek, musel nakoniec obetovať aj vlastný život.
Fabius naopak s omnoho menšími stratami zvíťazil, keď zaútočil až po prvom nepriateľskom nápore.
Dodatok Mariána Moravčíka
Toto Machiavelliho poučenie by som neabsolutizoval. Treba ho prijať v kontexte so všetkými ďalšími radami z tejto knihy. Machiavelliho súčasníkom by to nebolo treba pripomínať, no dnešná doba má príliš rada prehnané zjednodušenia a absolutizácie. Veľmi často sa dnešný človek sústreďuje len na jeden faktor… a práve preto zlyháva takmer vo všetkom.
Pridaj komentár