O tom, či je dôležitejšie mať schopného veliteľa, alebo výborné vojsko.
Mnohí tvrdia, že hlavná je osobnosť veliteľa a dokazujú to na príklade Coriolana: kým bol on veliteľom Volskov, vyhrávali. K tomuto názoru sa prikláňa napríklad aj Livius. Ak si však rímske dejiny čítame pozorne, nájdeme mnoho príkladov, keď vojaci aj celkom bez velenia prejavili vysokú mieru statočnosti a keď ich konzuli padli, bojovali ešte s väčšou disciplínou, húževnatosťou a srdnatosťou. Alebo keď Rím vyslal vojsko do Hispánie, padli obaja vojvodcovia, ale vojaci aj tak dokázali zvíťaziť a udržali krajinu pre republiku.
Triezvy pohľad nám teda hovorí, že história má dostatok dôkazov pre obidva názory. Položme si však otázku inak – či osobnosť veliteľa vytvára aj kvalitu vojska, alebo si výborné vojsko tvorí skvelých veliteľov.
Keď Rím vyslal do vojny proti Mithriadovi úplne neskúseného Luculla, ten mal oporu v dobre vycvičenom vojsku a skúsených nižších veliteľoch. Zakrátko sa z neho stal znamenitý vojvodca. Inokedy zas kvôli nedostatku vojska vyzbrojili otrokov a dali ich na výcvik k Semproniovi Gracchovi. Aj on z nich za krátky čas urobil dobrých vojakov. Pelopidas a Epameinondas si z obyčajných boiótskych dedinčanov vycvičili znamenitých vojakov a porazili aj skúsené spartské vojsko, keď sa rozhodli oslobodiť Théby spod závislosti na Sparte.
Vidíme teda, že aj v tomto prípade sú dôkazy pre obidva názory. Nesmieme však zabúdať, že že dobré vojsko bez pevnej ruky nad sebou podľahne pýche. Svedčia o tom udalosti v Macedónsku po smrti Alexandra Veľkého, alebo to vidíme podľa vyslúžilcov z občianskych vojen. Vždy by som preto dal prednosť tomu, aby som si vybral nadaného a skúseného vojvodcu, lebo ten si už dokáže sám dať vojsko dohromady a vycvičí si ho podľa svojich predstáv. Bez neho sa taká ozbrojená sila ani nezrodí, ani nevychová.
Dodatok Mariána Moravčíka
Veľmi podobná otázka by sa dala položiť aj v súvislosti s politikou a či sú pre politické sily (strany) dôležité vedúce osobnosti. Myslím, že Machiavelliho úvaha je platná aj na tento prípad. A hneď je o niečo jasnejšie, prečo tie „nadácie na šírenie demokracie“ vyhľadávajú do vedúcich rolí samé nesamostatné, necharizmatické a organizačne neschopné osobnosti. Ako píše Machiavelli – bez schopných vodcov sa nezrodí a nevychová žiadna akcieschopná politická sila. Schopná demokratická vedúca osobnosť by totiž, podľa definície aj logiky, nakoniec začala presadzovať záujmy svojich spoluobčanov.
Pridaj komentár