Ilustračný obrázok: Pixabay
Korjacky folklór (Kamčatka) s naratívom boja potomstva Stvoriteľa proti zlým duchom – kanibalom, zapísaný v roku 1900 ruským antropológom V. I. Jocheľsonom, preložený z anglického originálu Big-Raven and his Son Bear’s-Ear, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo to v čase, keď žil Veľký Havran a jeho manželka Miti. Mali dvoch synov a dcéru, keď Miti prestala rodiť. Raz povedal Stvoriteľ žene: ,,Keď nemôžeš mať ďalších synov, porodíš mi medvedíka. Čas na mne tak visí, že by sa mi páčilo vidieť malého medveďa hrať sa s našimi synmi a trhať im šaty.“ Miti pokrútila iba hlavou: ,,Nehovor nezmysly. Nebolo by dobré porodiť medveďa.“
Veľký Havran išiel na lov a priniesol zabitého jeleňa. Volá na Miti, ale tá kričí: ,,Teraz nemôžem, povedal si, že mám porodiť medveďa a tak som to urobila.“ Stvoriteľ sa zasmial od radosti: ,,Tak teraz už budeme mať veselo!“
Malý medveď rástol veľmi rýchlo, hrával sa s chlapcami a trhal im šaty. Otcovi sa to páčilo a vždy vybuchol do hlasitého smiechu. Jedného dňa sa na medveďa prišiel posťažovať sused, ktorý roztrhal jeho synom šaty. Veľký Havran sa nahneval a udrel medvedieho syna slovami: ,,Si stvorený pre divočinu!“ Medvedie ucho – to bolo meno medveďa – opustil dom svojho otca, odišiel do divočiny a tam si postavil svoj brloh.
Raz Medvedie ucho stretol muža, ktorý nosil na dlani celý les a pýta sa ho: ,,Čo to robíš?“ Odpovedá: ,,Nosím les sem a tam. Počul som, že sa Veľkému Havranovi narodil syn, ktorý má zvláštnu moc. Volá sa Medvedie ucho. Preto sa fyzicky rozvíjam, lebo ak ho raz stretnem, zmocním sa ho.“
,,Ako sa voláš?“, pýta sa Medvedie ucho.
,,Som Ten, kto nesie lesy sem a tam“, odpovedá. ,,A ty si kto?“
,,Neviem, ešte nemám meno. No Medvedie ucho nikdy neuvidíš, je ďaleko odtiaľto. Poď do môjho domu.“ Vošli do domu Medvedieho ucha, nechal hosťa oddychovať a na chvíľu vyšiel von. Dosiahol reťaz hôr a stretol muža, ktorý niesol horu na dlani a pýta sa ho: ,,Čo to robíš?“ Odpovedá: ,,Nosím horu sem a tam. Počul som, že sa Veľkému Havranovi narodil syn, ktorý má zvláštnu moc. Volá sa Medvedie ucho. Preto sa fyzicky rozvíjam, lebo ak ho raz stretnem, zmocním sa ho.“
,,Ako sa voláš?“, pýta sa Medvedie ucho.
,,Som Ten, kto nesie hory sem a tam“, odpovedá. ,,A ty si kto?“
,,Neviem, ešte nemám meno. No Medvedie ucho nikdy neuvidíš, je ďaleko odtiaľto. Poď do môjho domu, jedného priateľa už v dome mám. Budeme žiť všetci traja spolu.“ Súhlasil a vošli do domu Medvedieho ucha. Nasledujúce ráno sa všetci traja muži vybrali na lov. Narazili na stádo horských baranov, ktoré patrili Veľkému Kamakovi. Medvedie ucho povedal: ,,Zabime jedného“, na čo priatelia odpovedali: ,,Nie, to nie je dobré zabíjať zvieratá niekoho iného, môže sa nám stať niečo zlé.“ Medvedie ucho odvetil: ,,Ste silní muži, ktorý prenášajú lesy a hory a bojíte sa Kamaka? Zabijeme jedného.“ Zabili barana a zobrali domov.
Nasledujúce ráno nechal Medvedie ucho Toho, ktorý nesie lesy sem a tam, aby uvaril mäso z barana, a s Tým, ktorý nesie hory sem a tam, vybral sa na lov.
Keď Ten, ktorý nesie lesy sem a tam, položil hrniec s mäsom na oheň, začul hrozný hlas: ,,Prečo si zabil jedného z mojich zvierat?“, a videl, ako Kamak vchádza do domu. Ten, ktorý nesie lesy sem a tam sa tak vydesil, až sa mu roztriaslo celé telo. Kamak si vzal hrniec s mäsom, Toho, ktorý nesie lesy sem a tam, obkročil a stláčal mu rebrá, pričom si pochutnával na varenom mäse, až pokiaľ ho nezjedol. Keď sa mlčky najedol, zlomil mu rebrá, vzal zvyšné mäso a odtiahol.
Medzitým Medvedie ucho a Ten, ktorý nesie hory sem a tam, zabili ďalšieho horského barana. Keď sa vrátili domov, vidia priateľa ako zastonal. Medvedie ucho sa ho pýta: ,,Čo ťa trápi?“ Odpovedal: ,,Keď ste tu neboli, prišiel Kamak, zjedol uvarené mäso a zlomil mi rebrá.“ Medvedie ucho povedal: ,,Zajtra pôjdeš so mnou.“
Nasledujúce ráno nechal Medvedie ucho Toho, ktorý nesie hory sem a tam, aby uvaril mäso z barana, a s Tým, ktorý nesie lesy sem a tam, vybral sa na lov.
Keď Ten, ktorý nesie hory sem a tam, položil hrniec s mäsom na oheň, začul hrozný hlas: ,,Prečo si zabil jedného z mojich zvierat?“, a videl, ako Kamak vchádza do domu. Kamak si vzal hrniec s mäsom, Toho, ktorý nesie hory sem a tam, obkročil a stláčal mu rebrá, pričom si pochutnával na varenom mäse, až pokiaľ ho nezjedol. Keď sa mlčky najedol, chcel mu zlomiť rebrá, no nemohol, pretože bol silnejší ako Ten, ktorý nesie lesy sem a tam, tak vzal zvyšné mäso a odtiahol.
Medzitým Medvedie ucho a Ten, ktorý nesie lesy sem a tam, zabili ďalšieho horského barana. Keď sa vrátili domov, Medvedie ucho sa pýta: ,,Čo sa stalo?“ Odpovedal: ,,Keď ste tu neboli, prišiel Kamak, zjedol uvarené mäso, chcel mi zlomiť rebrá, ale nezlomil.“ Medvedie ucho povedal: ,,Zajtra pôjdete na lov a ja budem variť mäso.“
Nasledujúce ráno nechal Medvedie ucho Toho, ktorý nesie lesy sem a tam, a Toho, ktorý nesie hory sem a tam, odísť na lov, a on zostal doma variť mäso z horského barana.
Keď Medvedie ucho položil hrniec s mäsom na oheň, začul hrozný hlas: ,,Prečo si zabil jedného z mojich zvierat?“, a videl, ako Kamak vchádza do domu. Kamak si vzal hrniec s mäsom, chcel obkročiť Medvedie ucho a stláčať mu rebrá, ale ten ho premohol, obkročil a stláčal mu rebrá, pričom si pochutnával na varenom mäse, až pokiaľ ho nezjedol. Keď sa mlčky najedol, rozdrvil mu rebrá a pustil na slobodu.
Keď Ten, ktorý nesie lesy sem a tam, a Ten, ktorý nesie hory sem a tam, prichádzali k úlovkom, videli Kamaka ako sa pomaly pohybuje, stoná a tiahne od domu. ,,Zdá sa, že náš priateľ bol zabitý Kamakom“, hovorí jeden druhému. Keď sa priblížili k domu, vyšiel Medvedie ucho a privítal svojich prekvapených priateľov: ,,Poďte, poďte, nebojte sa! Som nažive!“
Keď boli vo vnútri, povedal im ako sa má Kamak a pokračoval: ,,Chceli ste vedieť, kto som. No, ja som Medvedie ucho. Teraz sa môžete v pokoji najesť a oddýchnuť.“
Nasledujúce ráno chcel Ten, ktorá nesie lesy sem a tam, otvoriť dvere, no nemohol. Potom prišiel k dverám Ten, ktorý nosí hory sem a tam, a dvere pootvoril len na malý kúsok. Potom prišiel k dverám Medvedie ucho a jednou rukou otvoril dvere. Kamak ich uzavrel horou. Medvedie ucho povedal: ,,A my teraz zatarasíme jeho dvere ešte väčšou horou.“ Išli a navždy zatarasili Kamakov dom, aby sa nemohol dostať viac von. Traja priatelia sa zmocnili Kamakovho stáda, rozdelili si ho na tri časti a rozišli sa na tri strany.
Medvedie ucho išiel so svojím stádom k otcovmu príbytku. Veľký Havran sa pýta svojich ľudí: ,,Kto sa to presťahoval do tejto blízkosti? Choďte a zistite mi to.“
Jeden z mužov prišiel k cudzincovi a pýta sa: ,,Kto si?“
,,Ja som Medvedie ucho, syn Veľkého Havrana. Prichádzam so stádom, ale nemám dom, ani stan.“
Posol sa vrátil k Stvoriteľovi a vraví: ,,To je tvoj syn, ktorého si vyhnal do divočiny.“
Veľký Havran sa zaradoval: ,,Idem ho pozvať k sebe.“ Keď sa však priblížil k synovi, nechcel sa s otcom stretnúť. Veľký Havran naňho zavolal, Medvedie ucho však neodpovedal. Vrátil sa skľúčene Veľký Havran domov a vraví Miti: ,,Môj syn sa na mňa hnevá. Choď k nemu ty.“
Len čo uvidel Medvedie ucho svoju matku, bežal k nej v ústrety a kričal od radosti: ,,Mama prichádza! Mama prichádza!“
Kvôli matke prišiel Medvedie ucho bližšie k rodine, ale do domu Veľkého Havrana nevstúpil. Postavil si stan, žil sám a s otcom nikdy neprehovoril. To je všetko.[1]
[1] JOCHELSON, W. 1905. The Koryak. Religion and Myths. New York: Leiden, s. 240 – 243.
Preklad:Sonka Valovič Sazama
