Ilustračný obrázok: Pixabay
Sme iba dvaja – ja a Luna.
A malý zdrápok papiera.
Kryjú sa hviezdy poza humná,
Večer si oči pretiera.
Opadli slzy. Zas je sucho.
Luna na zlatom tanieri
Ustrnie čoby bludné UFO.
Spočíva nebo v páperí.
Mlčíme vedno – Luna a ja.
Netopier čoby posol hviezd
Krídlami medzi nami máva,
Prináša čiernu ratolesť.
Týra sa Duša v svetabôli –
Prečo je všetko práve tak –
Prečo Svet rany nezahojí,
Kam nás to vlečie bez bŕzd vlak??
Človeku človek neuverí,
Človeka človek namočí.
Nesiahne Svet dnes po pranieri,
Kladie si klapky pred oči.
Pokojný Večer v smútku leží,
Odovzdá Noci opraty.
Šepocú do tmy Biele Brezy,
Krvou je kalich doliaty.
D r a g o 11062014
Pridaj komentár